Fasáda priečelia je ukončená nárožnými vežami s polkruhovými zvukovými otvormi a atikovým štítom v strednej osi so zdvojeným oknom. Popri zahraničných staviteľoch, sochároch, maliaroch sa uplatňovali domáci majstri. Hlavný oltár, ktorý je nesporným skvostom interiéru, je celodrevený – vysoký 21 a široký 13,75 m – bol dokončený v rokoch 1637-1640 a je členený v renesančných dispozíciách. Jeho výzdobu tvoria tri oltárne obrazy a viac ako tri desiatky plastík, z ktorých dve tretiny sú v nadživotnej veľkosti. Na realizácii tohto diela sa popri viedenských majstroch Baltazárovi Knillingovi a Vavrincovi Knotkovi podieľali aj domáci majstri Vít Štádler a majster Ferdinand z Cífera. Z pôvodného ranobarokového interiéru treba venovať pozornosť kazateľnici, ôsmim omortuáriám – posmrtné drevené štíty osadené na stenách presbytéria, ako aj trom bočným oltárom. V blízkosti kostola vybudovali jezuiti svoje kolégium, gymnázium a univerzitu. Stavalo sa na štyri etapy. Dva roky pred ukončením stavby univerzitného kostola, roku1635, začal budovať P. Spazzo základy východného krídla kolégia, vlastné krídlo postavil v rokoch 1649-1652. Západné krídlo vybudovali v rokoch 1677-1701 podľa projektu talianskeho architekta Veneria Cerelosu, staviteľa leopoldovskej pevnosti. V priestoroch západného a východného krídla boli posluchárne, kabinety, sídlilo tu aj chýrne univerzitné divadlo. V severnom krídlo, okrem iného, bola aj knižnica, ktorá obsahovala 15 tisíc zväzkov kníh. V severozápadnom rohu univerzitných budov bola známa akademická tlačiareň, kde sa od roku 1644 tlačili knihy v dvanástich jazykoch. Na východnej strane komplexu bolo pristavené astronomické observatórium. Stredoveké univerzity potrebovali ubytovne pre poslucháčov. V Trnave na tento účel slúžilo päť rozličných palácov, či domovov na Hollého a Halenárskej ulici. Prvou z nich je nárožná budova tzv. Adalbertína na Hollého ulici, ktorú dal postaviť ešte Peter Pázmány v rokoch 1623 ako konvikt pre štipendistov a sociálne slabších študentov. Z pôvodnej stavby sa okrem architektonických detailov zachoval ranobarokový portál so sochou sv. Vojtecha. Vedľa Adalbertína je bývalý konvikt, tvz. červených klerikov, postavený v rokoch 1642-1666. Budova má zachovaný pôvodný ranobarokový portál s erbom Juraja Lippayho. Pri poslednej úprave dostala fasáda novorenesenčnú podobu. Vedľajšia budova harmonicky nadväzuje na architektúru gymnázia a bola secesene prefasádovaná. Je to pôvodne stavebne i funkčne samostatný objekt bývalého seminára, zv. Mariannum. Je to trojpodlažná budova s barokovým portálom a sochou Panny Márie vo výklenku nad ním.