Stavba seminára uchováva pomerne rozsiahle zvyšky konštrukcií, vrátane dispozičnoho rastra a detailu priečelia. V rozsahu rizalitu priečelia je ústredná reprezentačná sála výšky dvoch podlaží, kde je bohatá štuková výzdoba erbov a rastlinných rozvilín. Honosnou budovou palácového typu je bývalý šľachtický konvikt, ktorý dala postaviť v rokoch 1747-1754 Mária Terézia. Na hlavnej osi Hollého ulice je konvexný stĺpikový portál s balkónom a plastikou Panny Márie. Okná na prízemí majú ozdobné košovité mreže. Manzardová strecha zakrýva hmotu centrálnej kaplnky s kupolou, s cennými nástennými maľbami. Na náprotivnom nároží na Halenárskej ulici je bývalý seminár sv. Štefana z roku 1724. Jeho projekt sa pripisuje okruhu viedenského architekta J.L.Hildebrandta. Čelná deväťosová fasáda do Halenárskej ulice je veľmi bohato členená pásmi, rímsou, pilastrami a supraportami. Kamenný portál nad architrávom, zo 17.storočia, je ozdobený figurálnym reliéfom apoštolov. V kopule kaplnky je pozoruhodná maľba, ktorú vytvoril v roku 1771 Winterhalder. Stavebná aktivita 17.storočia sa spája s výstavbou ďalších kultových stavieb. Jednou z nich je františkánsky kostol a kláštor sv. Jakuba. Stavba vznikla v rokoch 1633-1636 (1.etapa) a v rokoch 1643-1650 (2.etapa). Išlo vlastne o radikálnu obnovu gotického kostola a kláštora. V prvej etape sa objekt reštauroval len zbežne. V druhej etape sa obnovovala časť kostola, pristavala kaplnka a formovalo sa priečelie ranobarokovými detailami. Dispozícia kostola je sieňová, s rovnakým ukončením polygonálneho presbytéria. Na západnej strane je murovaný arkádový organový chór s konvesným parapetom. Budova bývalého františkánskeho kláštora tvorí komplex stavieb okolo štvorcového dvora severne od kostola sv. Jakuba. V severnom krídle je situovaný reprezentatívny refektár s valenou krížovou klenbou s bohatou štukovou výzdobou s nástennými maľbami v kartušiach. Budovy kláštora boli postavené na gotických základoch niekdajšieho dominikánskeho komplexu v druhom desaťročí 17.storočia. Ďalšou kultovou stavbou radikálne prestavanou v 17.storočí bol klariský komplex. Bol ťažko poškodený v roku 1618, pred rokom 1635 ho dal opraviť arcibiskup Pázmány, keď doň nechal previesť pozostatky troch košických mučeníkov. Za obrovského požiaru, založeného v septembri 1683, komplex úplne vyhorel. Prestavaný bol v rokoch 1688-1694, kedy bol rozšírený o ďalšie krídla okolo druhého nádvoria. Na obnove pracovali talianski majstri P.Carve a V.Ceresola. Kostol je zaklenutý a bohato vyzdobený rastlinnými motívmi a figurálnymi štukami.