„Tam, kde sa končia malokarpatské listnaté lesy, začína sa pás suchých vŕškov s nízkou trávou, materinou dúškou, repíkom, jahodami i umelo vysádzanými borovicami, ktoré akosi ťažko zapúšťajú korene – tam prechádza tento kraj do rozvinutej roviny. Akoby more začínajúce sa pri Novohorskej ceste i románskej rotunde a končiace sa na modravom východnom obzore pri Zobore, ešte pri staršej rotunde. Rovinu pretínajú čierne stuhy ciest, vyzdobené orechmi, jabloňami i čerešňami a modré stuhy potokov s alejou vŕb, jelší a agátov. Jarky v kraji!
Mesto, metropola tejto roviny, s ihlami veží a komínov učarilo storočiam. Je ako prvá láska, ktorá sa vracia aj na prahu staroby s vôňou orgovánu, rozkvitnutých gaštanov a pivoniek. Pieseň ľudu ho nazvala „ruža voňavá...“.“

Jozef Šimončič: Mojej Trnave


Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel. V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou.

Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny.

Sedemnáste storočie sa pokladá na Slovensku za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pazmáň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou.