Veža štvorcového pôdorysu v tvare masívneho hranola na nárožiach zdobená sgrafitom a ukončená ochodzou má 8 nadzemných podlaží. Výška po ochodzu je cca 29 m, celková výška je cca 57 m. Na vrchole barokovej kupoly je pozlátená socha Immacculaty. Na juhovýchodnej strane veže sú osadené slnečné hodiny. Kostol Najsvätejšej Trojice – jezuitský
Kostol slúžil reholi trinitárov, ktorí prišli do Trnavy v roku 1712. V roku 1729 ho vysvätil biskup a kanonik Ján Okoličáni. Po zrušení rehole kostol spolu s kláštorom dostali jezuiti. Opravili ho v roku 1875. Dvojvežové priečelie jednoloďového kostola je orientované na východ. Široké veže sú členené pilastrami a horizontálne rímsami. V strede priečelia je barokový vstupný portál, nad ktorým je kamenný erb donátora kostola biskupa a kanonika Jána Okoličániho. Jednoloďový kostol má lunetovú klenbu, ktorá dosadá na mohutné piliere vytvárajúce bočné plytké kaplnky. Dominujúcou výzdobou interiéru je obraz sv. Trojice na hlavnom oltári od maliara F.A. Maulbertscha z roku 1758. Bohato členený hlavný oltár postavili v rokoch 1755-1757. Na ľavej a pravej strane lode sú umiestnené oltáre. Na ľavom pilieri ju umiestnená kazateľnica z polovice 18.storočia. V podveží kostola je predsieň delená masívnymi stĺpmi, ktoré nesú chór. Na južnej strane kostola sa nachádza kláštor s ústredným dvorom a krížovou chodbou. Objekt sprístupňuje barokový portál. Kostol sv. Jakuba apoštola staršieho – františkánsky
Kostol bol postavený na mieste staršej gotickej stavby z roku 1363. Dnešnú podobu získal v roku 1712 architektonickými úpravami za finančnej podpory arcibiskupa Juraja Selepčéniho-Pohronca. Jednoloďový chrám je svätyňou orientovaný na západ. Svätyňa a loď majú lunetovú klenbu. Svätyňu od lode delí triumfálny oblúk. Vnútorný priestor kostola je riešený členenými príporami, ktoré vytvárajú vtiahnuté kaplnky. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z konca 17 a začiatku 18 storočia. Bohatý barokovo-klasicistický hlavný oltár stĺpovej architektúry má predsunutú menzu. Na južnej strane svätyne sa nachádza bočný oltár sv.Antona z konca 17.storočia a prvej polovice 18.storočia. Na severnej stene svätyne sa nachádza dekoratívna vchodová stena z prvej tretiny 18.storočia, ktorá riešením pripomína oltár. V chrámovej lodi je po oboch stranách desať bočných oltárov zo 17., no najmä z 18.storočia.Na konzolách a v nikách sú umiestnené voľne stojace plastiky svätcov. Vo východnej časti chrámu je arkádový chór podopretý dvoma masívnymi stĺpmi. Na pravom pilieri triumfálneho oblúka je kazateľnica s bohato vypracovanou strieškou a ohradou.