Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel. V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou.

Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny.

Sedemnáste storočie sa pokladá na Slovensku za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov sa stáva Trnava univerzitným sídlom. V roku 1635 založil Peter Pazmáň Trnavskú univerzitu, najskôr len s filozofickou a teologickou fakultou. Právnická fakulta bola otvorená v roku 1667 a lekárska až v roku 1769. V 17. storočí boli postavené stavby, ktoré sú dnes národnou kultúrnou pamiatkou. Staré budovy dominikánskeho kláštora boli prestavané pre potreby univerzity, vystavili nové konvikty.

Najväčší rozmach zažilo mesto Trnava práve v období baroka. 17.storočie charakterizuje veľká stavebná činnosť cirkvi a osvietenstva, napriek zložitému obdobiu, ktoré dotvárajú dlhotrvajúce stavovské a protihabsburské povstania, počas ktorých utrpelo mesto veľké materiálne i morálne škody. V rokoch 1617-1626 obsadil a vydrancoval Trnavu niekoľkokrát Gabriel Bethlen. Neskôr zase povstalecké vojská Juraja Rákocziho. Najtragickejšie dôsledky malo pre mesto povstane Imricha Thökölyho roku 1683. Jeho vojaci podpálili mesto, vydrancovali archív a z listiny Belu IV. ukradli zlatú pečať. Bohatá história mesta zanechala výrazné stopy - množstvo architektonických pamiatok. Prechádzka historickým centrom, ktoré tvorí mestskú pamiatkovú rezerváciu, poskytuje možnosť zoznámiť sa s pozoruhodným architektonickým súborom, ktorý sa tu formoval niekoľko storočí. Takmer pravidelný pôdorys centra mesta je vymedzený mestským opevnením.

Návštevníci si môžu prezrieť mestskú vežu, radnicu, barokový komplex budov Trnavskej univerzity a najmä známe trnavské kostoly, vďaka ktorým dostala Trnava prívlastok Malý Rím. Z románskeho obdobia sa v Trnave zachovalo iba málo. Je to múr stavaný klasovitou technikou v pivnici domu na Hviezdoslavovej ulici a nedoskúmané náznaky nožných románskych stavieb na Hlavnej ulici. Gotická architektúra v meste je už bohatšia, ale aj kontroverznejšia. Zatiaľ čo kultová architektúra je početná a má vysokú umeleckú hodnotu, bytová architektúra je takmer zanedbateľná. Pravda, je tu na druhej strane mestské opevnenie, ktoré rozsahom a zachovanosťou nemá na Slovensku obdobu. Z gotickej svetskej architektúry sa zachovali iba malé zvyšky. Medzi najvýznamnejšie renesančné novostavby patrí mestská veža, Oláhov seminár a arcibiskupský palác. Budovu seminára dal postaviť ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh roku 1566 po uznesení Tridentského koncilu. Druhým najväčším stavebným podujatím arcibiskupa M.Oláha v jeho novom sídle bola novostavba paláca pri slovenskom kostole sv.Michala. V podstate za renesančnú architektúru treba pokladať aj kostol sv.Jozefa, ktorý používali pavlíni. Chrám bol postavený v rokoch 1636-1646 pre maďarských kalvínov. Ku kostolu bol roku 1719 pristavaný kláštor. Najväčší stavebný rozmach zažilo mesto v období baroka. Prvým spoločným podujatím arcibiskupa Pázmánya, jezuitov a palatína Mikuláša Eszterházyho bola stavba univerzitného kostola sv. Jána Krstiteľa v rokoch 1629-1637.Táto prvá baroková architektúra na Slovensku je majstrovským architektonickým dielom. V úzkej nadväznosti na kostol vybudovali jezuiti svoje kolégium, gymnázium a univerzitu. Budova mala vlastný vodovod a kanalizáciu. Napriek tomu, že v budove sa spájalo viac funkcií a že ju stavali vyše sedemdesiat rokov, je to dosť ucelený stavebný komplex, akých je na Slovensku málo. Okrem univerzitných budov dal barok mestu viac kultových stavieb či stavebných komplexov. Jednou z nich je aj trinitársky a uršulínsky komplex. Do baroka, a to do 17.storočia patria aj radikálne obnovy dvoch gotických kláštorov – františkánskeho a klariského. Františkánsky kostol sv.Jakuba je celkovou prestavbou staršieho gotického objektu. Klariský komplex, ťažko poškodený roku 1618, dal opraviť arcibiskup Pázmány pre rokom 1635, keď doň nechal previezť telesné pozostatky troch košických mučeníkov. Do cirkevnej architektúry treba zarátať aj farskú budovu pri kostole sv.Mikuláša. Aj svetská baroková architektúra je početná, pravda, nedosahuje úroveň kultovej. Dôležitým obdobím, ktoré zanechalo hmatateľné stopy v historickom obraze mesta, bol klasicizmus.

Nad priemer ostatných klasicistických architektúr vyniká sedem objektov: budova medicínskej fakulty, radnica, pavilón zvaný Spiegelsaal, dva letohrádky, mestský špitál a divadlo. Architektúrou z obdobia neoslohov druhej polovice 19.storočia a začiatku 20.storočia Trnava takmer nemá. Okrem neorenesančnej fasády Gymnázia na Hollého ulici a budovy Okresného súdu na Hlavnej ulici. O niečo bohatšia je secesná architektúra. Architektúru slušnej úrovne predstavuje budova Okresnej knižnice, postavená roku 1914.

Po stagnácii vo výstavbe v druhej polovici 19.storočia a začiatkom 20.storočia nastal po vytvorení Československa roku 1918 veľký rozkvet. Z množstva novopostavených budov najrozličnejšieho poslania treba spomenúť objekty ev. a v. kostol, Okresná nemocenská poisťovňa, ev. a.v. dom a Verejná obchodná škola. Niet u nás vari veľa miest, o ktorých by sa toľko popísalo, ako práve o Trnave. Ak je o čom písať, píše sa, preto vznikla o Trnave okrídlená veta, že tadiaľto „.. kráčali dejiny...“. Kultúrny život mesta sa sústreďoval predovšetkým v trnavských kostoloch – tu mešťania počúvali vokálnu a inštrumentálnu hudbu, obdivovali sochárske a maliarske práce, ktoré ilustrovali základné myšlienky dobového náboženského svetonázoru. Už stredoveká Trnava mala päť kostolov: farský kostok, Dóm sv.Mikuláša, gotický dominikánsky, po zbúraní a výstavbe ranobarokový univerzitný kostol sv.Jána Krstiteľa, po odchode univerzity nazývaný invalidský, dnes katedrálny kostol slovenského metropolitu, kostol Panny Márie Nanebovzatej v kláštore klaristiek, františkánsky kostol sv.Jakuba a gotický kostolík sv.Heleny pri mestskom xenodóchiu. V 17.storočí pribudol renesančný kostolík sv.Jozefa, nazývaný paulínsky. V 18.storočí pôvodne trinitársky barokový kostol Najsvätejšej Trojice, teraz jezuitský a kostol sv.Anny, uršulínsky. Na prelome 18. a 19.storočia mali v Trnave kaplnku aj pravoslávni srbskí obchodníci. Na začiatku 19.storočia pribudla synagóga ortodoxných Židov, koncom 19.storočia synagóga Židov-neológov. V rokoch 1923-1924 postavili si evanjelíci moderný chrám. Dva nové kostoly postavili na trnavských predmestiach v polovici 20.storočia: na Tulipáne kostol Božského Srdca a na Kopánke kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov. Staré veduty zdôrazňujú veže týchto chrámov, ktoré ako ihly a smerovky charakterizujú MALÝ RÍM. 1. Dóm sv.Mikuláša
2. Katedrálny chrám sv.Jána Krstiteľa
3. Kostol sv.Heleny
4. kostol sv.Jakuba
5. kostol Najsv.Trojice
6. kostol sv.Anny
7. kostol sv.Jozefa
8. kostol Nanebovzatia Panny Márie
9. Evanjelický kostol a.v. Kostol sv.

Mikuláša - farský
Na kamenných základoch románskeho trojlodia vyrástol kostol bazilikálneho typu v štýle neskorej gotiky. Trnavčania ho začali stavať okolo roku 1380 za podpory panovníkov Ľudovíta I. a neskôr Žigmunda Luxemburského. Architektúra a slohová jednoliatosť gotického bazilikálneho trojlodia s nižšími a takmer o polovicu užšími loďami nesia znaky podunajského slohového typu. Mohutná tehlová stavba je svätyňou orientovaná na východ. Oporné piliere po obvodovom murive sa striedajú s gotickými oknami zdobenými pôvodnou kamennou kružbou. Na priečelí kostola je najväčšie gotické okno s bohatou kružbou a farebným zasklením. Podnes sa zachovali ozdobné gotické fiály a chrliče najmä na južnej veži kostola. Na južnej strane kostola sa zachoval aj pôvodný bočný gotický portál. Kostol mal pôvodne iba jednu vežu. Pri rozsiahlych opravách v rokoch 1562-1567 gotickú vežu rozobrali a hlavné priečelie prestavali na dvojvežové. Vo veži sú zvony z rokov 1569-1583. V roku 1629 bol kostol rozšírený o bočné kaplnky. V rokoch 1739-1741 bola k severnej časti pristavaná osemboká baroková kaplnka, v ktorej je umiestnený obraz žehnajúcej Panny Márie, známej ako milostivá trnavská Panna Mária. Obraz pochádza zo začiatku 16. storočia a je kópiou obrazu Panny Márie z kostola sv. Alexeja a Bonifáca v Ríme. Väčšia časť interiéru kostola je z 18. storočia. V bočných kaplnkách sú náhrobníky cirkevných hodnostárov zo stredoveku i z neskorších období. Do polovice 18.storočia bol okolo chrámu najstarší mestský cintorín ohradený múrom. V roku 1778 celé priestranstvo vyložili kameňmi. Medzi kostolo sv.Mikuláša a budovou arcibiskupského paláca stoja sochy sv.Petra apoštola a sv.Hieronyma z roku 1767, ktoré stáli pôvodne na starom mestskom cintoríne. Arcibiskupský palác
Bol postavený na starších gotických základoch , domov viacerých oltárnych bratstiev, je renesančnou poschodovou budovou z roku 1562. Koncom 16. storočia boli pristavané dvorové krídla. V roku 1615 bola vybudovaná trojosová architektúra pre archív a knižnicu. Do roku 1820 v arcibiskupskom paláci nepretržite sídlili arcibiskupi.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie s kláštorom – klariský
Bol pôvodne románskou stavbou z 13. storočia, kedy sa v Trnave usídlila rehola klarisiek. Koncom 14. storočia svätyňu kostola a dvojkrídlový kláštor stavebne upravili. Po požiaroch v 17. storočí kostol prešiel prestavbami, barokizovaný bol v rokoch 1690-1693. Jednovežový kostol má loď zaklenutú valenou lunetovou klenbou s rastlinným a figurálnym ornamentom vyhotoveným v roku 1690. Z pôvodného zariadenia sa zachoval hlavný oltár z 1. polovice 18.

storočia, tri bočné oltáre a lavice z 18. storočia. Od roku 1954 je v budove kláštora umiestnené Západoslovenské múzeum. Kostol sv. Heleny – špitálsky
Gotický kostol, postavený v 14. storočí. Najstaršia zachovaná písomná správa z roku 1490 hovorí o škodách spôsovených na kostole a jeho zariadení. Prvou časťou stavby, pôvodným kostolom, bola pravdepodobne svätyňa, ku ktorej neksôr pribudovali loď kostola. Je to jednoloďový gotický kostolol s polygonálne uzavretým presbytériom a rebrovou krížovou klenbou. Na severnej strane presbytéria je gotická vežička s gotickými kružbovými oknami. Po oboch stranách lode sú barokové kaplnky. Nad gotickým portálom je trojdielna edikula so sochami. Jednoduchý hlavný oltár v pseudogotickom slohu pochádza z konca 19.storočia. V južnej kaplnke je oltár Muža bolesti z bodobia okolo roku 1700, v strede so sochou Božského srdca a po stranách s neskorogotickými oltárnymi krídlami z obdobia okolo roku 1500. V severnej kaplnke sa nachádza bočný oltár s obrazom Panny Márie Loretánskej z rokov 1725-1728. V roku 1766 dali do veže zvon sv.Alžbety a o päť rokov neskôr zvon sv.Heleny. Evanjelický kostol a.v. Bol postavený v rokoch 1923-1924 podľa návrhu architekta J.Marka. Murovaná stavba má oceľobetónový strop, amfiteatrálny pôdorys s diagonálne situovanými bočnými vežami. Interiér kostola presvetľuje rad polkruhovo zakončených okien. V centre priestoru sa nachádza kazateľnica a pred ňou oltár. V roku 1974 bol jednoduchý interiér obohatený závesným podhľadovým stropom. Monumentálne pôsobiace priečelie kostola sa opiera na severnej strane o masívnu hmotu veže štvorcového pôdorysu, ktorá je ukončená arkádovou nadstavbou zvonice so zvonkohrou, hodinami a zvonmi. Priestranný kostol moderného centrálneho pôdorysu má betónové zastrešenie. Kostol sv. Anny – uršulínsky
Neskorobarokový kostol s kláštorom postavený uršulínkami, ktoré prišli do Trnavy na podnet arcibiskupa Imricha Esterháziho v roku 1724. Jednovežové priečelie orientované na sever ukončuje prelamovaný štít a neskorobaroková veža s pozláteným krížom; v strede prízemia je vstavaný pilastrový vstupný portál. Jednoloďový kostol má eliptický pôdorys a štvorcové presbytérium. Hlavný klasicistický oltár stĺpovej architektúry a oltárna maľba boli vyhotovené v roku 1789. Na pravej strane kostola je bočný oltár, prenesený z niekdajšej jezuitskej univerzity. Na ľavej strane kostola je plastikami zdobená barková kazateľnica. V cínovej truhle pod oltárom Panny Márie sú uložené ostatky svätých košických mučeníkov.

Krídla kláštornej budovy sa nachádzali po oboch stranách kostola. Západné krídlo v roku 1942 zbúrali a na jeho mieste postavili budovu dievčenského gymnázia. Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa – univerzitný
Katedrálny chrám je prvou monumentálnou štýlovo a slohovo čistou sakrálnou stavbou ranného baroka u nás. Svojou umeleckou hodnotou presahuje hranice Slovenska. Tvoril súčasť komplexu univerzitných budov. Chrám postavili trnavskí jezuiti na základoch zbúraného stredovekého kostola a kláštora dominikánov. Donátor kostola, palatín Mikuláš Esterházi, zveril výstavbu kostola talianskym majstrom architektom Antóniovi a Pietrovi Spazzovi v roku 1629. Kostol je jednoloďový s rovným uzáverom svätyne. Hlavný priestor zaklenujú valené klenby s lunetami, v kaplnkách, po oboch stranách lode sú krížové klenby. Vzácnosťou celého interiéru je hlavný mohutný drevený oltár z roku 1640 od B. Knillinga a V. Stadlera. Maliarska a štukatérska výzdoba interiéru kostola je dielom významných talianskych umelcov G.B. Rossa, G.Torniniho a P. Contiho. Časť stropných malieb je od viedenského maliara J.Grubera z obdobia okolo roku 1700. Pod chrámom sú krypty. Vchod zo svätyne krypty zakrýva veľká mramorová tabuľa s textom z roku 1700. Kostol plnil nielen duchovné poslanie, uskutočňovali sa tu aj významné teologické rozpravy, promócie.

Budovy Trnavskej Univerzity
V úzkej nadväznosti na kostol vybudovali jezuiti svoje kolégium, gymnázium a univerzitu. Najbližšie k univerzitnému kostolu bol konvikt pre chudobných študentov založený v roku 1619. Vedľa Adalbertína stál konvikt tzv. červených klerikov, postavený v rokoch 1666-1710. Konvikt červených klerikov a seminár Panny Márie boli v roku 1914 radikálne prestavané pre potreby gymnázia, takže vlastne z nich zostali iba portály. Šľachtický konvikt bol postavený v rokoch 1747 – 1754. Je to nárožná štvorpodlažná dvojtraktová pompézna budova. Manzardová strecha zakrýva hmotu centrálnej kaplnky s kupolou s cennými maľbami. Na náprotivnom nároží je seminár sv. Štefana z roku 1724. Jeho projekt sa pripisuje okruhu viedenského architekta J.L. Hildebranda. V roku 1769 bola Trnavská univerzita doplnená štvrtou , medicínskou fakultou pre ktorú postavil v rokoch 1770 – 1772 účelovú budovu staviteľ J. Hausmann. Budovy Trnavskej Univerzity
V úzkej nadväznosti na kostol vybudovali jezuiti svoje kolégium, gymnázium a univerzitu. Najbližšie k univerzitnému kostolu bol konvikt pre chudobných študentov založený v roku 1619. Vedľa Adalbertína stál konvikt tzv. červených klerikov, postavený v rokoch 1666-1710.

Konvikt červených klerikov a seminár Panny Márie boli v roku 1914 radikálne prestavané pre potreby gymnázia, takže vlastne z nich zostali iba portály. Šľachtický konvikt bol postavený v rokoch 1747 – 1754. Je to nárožná štvorpodlažná dvojtraktová pompézna budova. Manzardová strecha zakrýva hmotu centrálnej kaplnky s kupolou s cennými maľbami. Na náprotivnom nároží je seminár sv. Štefana z roku 1724. Jeho projekt sa pripisuje okruhu viedenského architekta J.L. Hildebranda. V roku 1769 bola Trnavská univerzita doplnená štvrtou, medicínskou fakultou pre ktorú postavil v rokoch 1770 – 1772 účelovú budovu staviteľ J. Hausmann. Synagóga status quo
Pochádza z 19. storočia a reprezentuje architektúru, ktorá uplatňuje orientálne prvky. Jej dispozíciu tvorí apsida a modlitebňa obkolesená galériou pre ženy, ktorú podopierajú liatinové stĺpy s kompozitnými hlavicami. V strede modlitebne sa otvára kopula pôvodne so sklenenou výplňou. Pred synagógou je pamätník židovským obetiam druhej svetovej vojny.

Kostol sv. Jozefa – paulínsky
Jednoloďový kostol reprezentuje typ protestantských sieňových chrámov bez veže. Má obdĺžnikový pôdorys s rovno uzavretou svätyňou, za ktorou je sakristia. Lunetovú valenú klenbu stropu kostola podopierajú pilastre ukončené ozdobnými hlavicami. Jeho ranobaroková forma nesie znaky sliezskej renesancie. Hlavné priečelie orientované na západ je vertikálne členené šiestimi pilastrami a horizontálne rímsami. Hlavný oltár chrámu je bohato zlátený, postavený v roku 1731. Po stranách lode kostola medzi pilastrami je päť bohato zdobených stĺpových oltárov zo začiatku 18.storočia. Kazateľnicu zhotovili v roku 1702. V západnej časti kostola je orgánový chór podopretý stĺpmi. Radnica
Dnešná radnica je komplexom prinajmenej troch samostatných architektúr /vlastná radnica, barokový nárožný dom a kaplnka na nádvorí/. Pôvodne stredoveká stavba. Rok 1791 znamenal začiatok klasicistickej prestavby. Ústredná budova radnice je upravená klasicistickým štýlom s doznievajúcimi barokovými prvkami. Radnica tak získala elegantný vzhľad, dôstojne reprezentujúci moc mesta. Divadlo
Klasicistická stavba postavená v roku 1831 podľa projektov architekta Grunna. Bolo prvým kamenným divadlom na Slovensku.

Súsošie Najsvätejšej Trojice
Barokové súsošie postavené v roku 1695. Autorom je sochár Ján Krištof Khien. Súsošie pozostáva z podstavca, skalného hrobu a stĺpa s plastikou korunovania Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Bolo obnovené a znovupostavené v roku 1993.

Mestská veža
Renesančná stavba z roku 1574.

Veža štvorcového pôdorysu v tvare masívneho hranola na nárožiach zdobená sgrafitom a ukončená ochodzou má 8 nadzemných podlaží. Výška po ochodzu je cca 29 m, celková výška je cca 57 m. Na vrchole barokovej kupoly je pozlátená socha Immacculaty. Na juhovýchodnej strane veže sú osadené slnečné hodiny. Kostol Najsvätejšej Trojice – jezuitský
Kostol slúžil reholi trinitárov, ktorí prišli do Trnavy v roku 1712. V roku 1729 ho vysvätil biskup a kanonik Ján Okoličáni. Po zrušení rehole kostol spolu s kláštorom dostali jezuiti. Opravili ho v roku 1875. Dvojvežové priečelie jednoloďového kostola je orientované na východ. Široké veže sú členené pilastrami a horizontálne rímsami. V strede priečelia je barokový vstupný portál, nad ktorým je kamenný erb donátora kostola biskupa a kanonika Jána Okoličániho. Jednoloďový kostol má lunetovú klenbu, ktorá dosadá na mohutné piliere vytvárajúce bočné plytké kaplnky. Dominujúcou výzdobou interiéru je obraz sv. Trojice na hlavnom oltári od maliara F.A. Maulbertscha z roku 1758. Bohato členený hlavný oltár postavili v rokoch 1755-1757. Na ľavej a pravej strane lode sú umiestnené oltáre. Na ľavom pilieri ju umiestnená kazateľnica z polovice 18.storočia. V podveží kostola je predsieň delená masívnymi stĺpmi, ktoré nesú chór. Na južnej strane kostola sa nachádza kláštor s ústredným dvorom a krížovou chodbou. Objekt sprístupňuje barokový portál. Kostol sv. Jakuba apoštola staršieho – františkánsky
Kostol bol postavený na mieste staršej gotickej stavby z roku 1363. Dnešnú podobu získal v roku 1712 architektonickými úpravami za finančnej podpory arcibiskupa Juraja Selepčéniho-Pohronca. Jednoloďový chrám je svätyňou orientovaný na západ. Svätyňa a loď majú lunetovú klenbu. Svätyňu od lode delí triumfálny oblúk. Vnútorný priestor kostola je riešený členenými príporami, ktoré vytvárajú vtiahnuté kaplnky. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z konca 17 a začiatku 18 storočia. Bohatý barokovo-klasicistický hlavný oltár stĺpovej architektúry má predsunutú menzu. Na južnej strane svätyne sa nachádza bočný oltár sv.Antona z konca 17.storočia a prvej polovice 18.storočia. Na severnej stene svätyne sa nachádza dekoratívna vchodová stena z prvej tretiny 18.storočia, ktorá riešením pripomína oltár. V chrámovej lodi je po oboch stranách desať bočných oltárov zo 17., no najmä z 18.storočia.Na konzolách a v nikách sú umiestnené voľne stojace plastiky svätcov. Vo východnej časti chrámu je arkádový chór podopretý dvoma masívnymi stĺpmi. Na pravom pilieri triumfálneho oblúka je kazateľnica s bohato vypracovanou strieškou a ohradou.

Súčasťou kostola je sakristia, oddelená od svätyne spojovacou chodbou. Pri severnom múre kostola stojí štvorkrídlový kláštor s ústredným dvorom a krížovou chodbou. V strede rajského dvora je architektonicky riešená vodná nádrž so sochou sv.Františka z roku 1926. Použitá literatúra:

Žufová,J.: Trnava – mestská pamiatková rezervácia. Trnava 1997.
Radváni,H.: Trnavské kostoly. Trnava 1995.
Šimončič,J. – Watzka,J. – kol.: Dejiny Trnavy. Bratislava 1988.
Žufová,J.: Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja 2. Trnava 1988.
www.trnava.sk.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Dejiny európskych kultúr - Historická Trnava