referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Móric
Nedeľa, 22. septembra 2019
Priemyselná revolúcia v 19. storočí
Dátum pridania: 19.10.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ghost0
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 670
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 1.9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 3m 10s
Pomalé čítanie: 4m 45s
 

Svet, v ktorom dnes žijeme, s továrňami a obrovskými mestami, sa zrodil pred menej jako 300 rokmi vo Veľkej Británie a neskôr sa rozšíril do ostatnej Európy a do Spojených štátov. Veľké zmeny, ktoré navždy pozmenili život ľudí a metódy práce, možno datovať asi od roku 1760.    Priemyselná revolúcia, ktorá sa začala už v 18. Storočí vo Veľkej Británii, umožnila práve tejto krajine stať sa počas panovania kráľovnej Viktórie (1837 - 1901) „dielňou sveta“. Vďaka svojej polohe, rozsahu kolónií, prírodnému bohatstvu a politickému systému ovládla Veľká Británia takmer na pol storočia svetový obchod s priemyselnými výrobkami a stala sa najbohatšou európskou krajinou. Toto obdobie anglických dejín sa po kráľovnej Viktórii nazýva viktoriánskym obdobím.   

Rozvoj priemyslu začiatkom 19. storočia spôsobil vo Veľkej Británii veľké zmeny. Začali sa prejavovať už v 16. a 17. storočí, kedy si bohatí obchodníci najímali robotníkov na domácu výrobu látok. Prvé stroje umožnujúce hromadnú výrobu textilných látok boli vyrobené v polovici 18. storočia. Obchodníci preto investovali peniaze do tovární, nakupovali nové stroje a najímali robotníkov. V tomto období bolo založených veľa baní a železiarní, v ktorých sa spracúvali nerastné suroviny určené na výrobu strojov. Postupne sa aj v iných priemyselných odvetviach začali zavádzať stroje. Hromadne vyrobený tovar sa predával veľmi lacno doma i v zahraničí. Tieto zmeny spôsobili, že sa celé robiny sťahovali z vidieka do miest za vidinou pracovných príležitostí. Žili v malých, terasovite postavených domčekoch, ktoré vyrástli hlavne v okolí tovární a baní. Muži, ženy a deti pracovali 6 dní do týždňa denne 12 hodín. Na jednej strane boli platy robotníkov veľmi nízke, na druhej strane sa z majiteľov tovární stali veľkí boháči. Nevyhnutnosť zabezpečiť dopravu tovaru a pracovných síl medzi jednotlivými mestami viedla k rozvoju železníc.   

V ostatných európskych štátoch bola priemyselná revolúcia zavŕšená v priebehu 2. polovici 19. storočia. Novým javom bolo spojenie vedy a technoky v mnohých odvetiach ľudskej činnosti. Obrovský dopyt po železe v strojárstve, stavebníctve a doprave spôsobil veľké zmeny v hutníctve a v chémii. Objavy anglického technika Henryho Bessemera a hutníka Sidney Thomasa umožnili výrobu kvalitnej ocele, ktorá sa stala najžiadanejším materiálov 19. storočia. Objavy v chémii umožnili rozvoj textilnej výroby, výroby farbív a nových syntetických materiálov (celuloid, umelé hnojivá, pneumatiky, petrolej, výbušniny). Nové obrábacie stroje (sústruhy, frézy, vŕtačky) a kováčske náradie (parný buchar, hydraulický lis) urýchlili vývoj strojného inžinierstva a štandardizácia zvýšila použiteľnosť jeho výrobkov. Stroje určovali vyspelosť priemyselnej výroby. V stavebníctve sa presadili nové materiáli – liatina, oceľ a sklo. Objav železobetónu umožnil nebývalý rozvoj dopravy, lebo sa využival pri  stavbe železničných a cestných mostov – viaduktov a tunelov. Železničná sieť bola v Európe do konca 19. storočia dobudovaná takmer do dnešnej podoby. Cestná sieť sa začala rozširovať a skvalitňovať asfaltovaním a dláždením.   

V 2. polovici 19. storočia sa stali hospodársky a tým aj politicky silné štáty, ktoré mali rozvynutý priemysel a kolónie. Roku 1870 produkovala Veľká Británia 32% svetovej priemyselnej produkcie, USA 23%, Nemecko 13% a Francúzsko 10%. Veľká Británia bola aj najväčšou koloniálnou mocnosťou. Rozsiahle územia obsadilo Rusko, francúzsko a staré koloniálne mocnosti jako Španielsko, Portugalsko a Holandsko.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.