referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Štvrtok, 21. októbra 2021
Staroegyptské pohrebné zvyky
Dátum pridania: 07.07.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Roxika
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 952
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.7
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 30s
Pomalé čítanie: 6m 45s
 

Posmrtný život

Obyvatelia Egyptu verili, že ľudský život nekončí smrťou, ale, že duša človeka putuje do podsvetia nazývaného Duat. Egypťania si predstavovali, že po príchode do Duatu duša prechádza radom skúšok, kým sa dostane do nebeskej Západnej ríše. V súdnej sieni boha Usira( gr. Oziris) sa vyvažuje srdce Perom pravdy bohyne Maa na Thovtovej váhe. Zlé srdce pero preváži a dajú ho zožrať oblude. Dobré srdce váži toľko ako pero a duša môže pokračovať v ceste.Egypťania tiež verili, že posmrtný život sa veľmi podobá na život pozemský, ibaže je lepší. Hrobky napĺňali predmetmi, ktoré by mŕtvy mohol potrebovať. Bol medzi nimi nábytok, šperky, odevy, jedlo, ba i mumifikovaní sluhovia, ktorí im slúžili ešte počas pozemského života. Aby sa mŕtvy vedel odpovedať na ťažké otázky Osiridovho súdu, bola do jeho hrobky vložená "Kniha mŕtvych". Táto príručka obsahovala správne odpovede, doplnené malými vysvetľujúcimi obrázkami. Už v dávnych dobách budovali Egypťania svoje cintoríny (pohrebiská) na okrajoch piesočnatých púští, neskôr pochovávali mŕtvych pod podlahy svojich obydlí. Telo bolo zabalené do koží v skrčenej polohe uložené do plytkého hrobu v piesku, často bolo obklopované drobnými darmi. Pre lepšiu ochranu tiel potom boli postupne vytvárané piesočné mohyly a telá boli ukladané do drevených truhiel. Egypťania boli veľmi vynaliezaví. Postupom času vymysleli aj prepracovali zložitý spôsob, ako nielen umelo vysušiť tkanivo ľudského tela a zabrániť tak jeho rozkladu, ale aj ako zachovať podobu mŕtveho.

Mumifikácia

Mumifikácia je proces, pri ktorom sa telo balzamovalo, aby sa zachovalo pre posmrtný život a nerozložilo sa. Bohom mumifikácie bol Anup, syn boha Usira. Často ho zobrazovali s čirnou hlavou šakala, lebo čierna bola farba úrodnej pôdy naplavenej riekou, a tým aj samého života. Kňaz, ktorí viedol pohrebný obrad mal pri tom nasadenú Anupovu šakaliu masku. Mumifikácia tela zosnulého trvala 70 dní. Keby telo nebolo mumifikované, duch mŕtveho by sa nemohol vrátiť a musel by tak večne blúdiť a márne hľadať svoje telo. Mumifikáciu robili mumifikátori(balzamovači) vo zvláštnych dielňach. Podľa finančnej situácie si pozostalí mohli vybrať medzi tromi druhmi mumifikácie:

1. Pri najdrahšom a najprepracovanejšom spôsobe bol mŕtvemu najprv vytiahnutý mozog železnými kliešťami cez nosné dierky. Zvyšok mozgu bol rozpustený v lebečnej dutine liehom. Potom bola otvorená brušná dutina, vyčistená a vypláchnutá palmovým vínom a znova vyčistená vykurovacími látkami. Vnútornosti vytiahnuté z tela boli ukladané do zvláštnych nádob, tzv. kanóp. Kanopa s vrchnákom tvaru ľudskej hlavy (Hoŕov syn Amset) - pečeň. Kanopa s vrchnákom tvaru šakala (Hórov syn Duamutef) – žalúdok. Kanopa s vrchnákom tvaru sokola (Hórov syn Kebehsenuf) – črevá. V tele zostali iba obličky a srdce – tomu bola venovaná zvláštna opatera. Po spätnom uložení do tela, bol na srdce pokladaný srdcový skarabeus alebo ho dokonca aj nahrádzal. Symbolizoval boha vychádzajúceho slnka Cheprera a vznik nového života. Po vyčistení brucha bola brušná dutina naplnená myrhou s ďalším korením a zašitá. Telo bolo naložené do sodného liehu a balzamovalo sa až po 70 dňoch. Potom bolo vybraté, umyté a zabalené do narezaných pruhov plátna namáčaných do gleja, medzi ktoré boli vkladané rôzne amulety a dary (mali chrániť zosnulého pred vplyvom zla). Múmiu vložili do zlatého sarkofágu, pokrytého ľanovým rubášom a náhrdelníkom z lístkov a kvetov. Následne zlatý sarkofág vložili do dreveného, ktorý bol pokrytý pozlátenou sadrou. Tento sarkofág bol uložený do hrobu do karcitovej vane a prikrytý vekom z granitu. Aby mŕtvy ožil, kňaz po obrade očisty a obetiach uskutočnil rituál "otvárania úst". Takto oživená duša "Ka", životná podstata človeka, potrebovala svoje každodenné prostredie pre život a výživu. To vysvetľuje hojnosť každodenných predmetov a zariadenia v hrobkách. Pieseň k rituálu "otvárania úst": Ó, Bohovia príjmite tohto človeka do svojho príbytku! Dovoľte mu počuť, ako vy počujete. Dovoľte mu vidieť, ako vy vidíte. Dovoľte mu stáť, ako vy stojíte. Dovoľte mu sedieť, ako vy sedíte!

2. Pri druhom spôsobe bolo telo naplnené cedrovým olejom, ktorý bol do tela vpúšťaní análnym otvorom pomocou špeciálnych striekačok. Análny otvor sa uzavrel a telo sa vysušovalo. Po vysušení sa otvor opäť otvoril, cedrový olej, ktorý medzitým rozpustil vnútornosti, bol vypustený.

3. Tretí a najlacnejší spôsob spočíval len v umytí tela, vypláchnutí brušnej dutiny a konzervácií liehom. Pri týchto lacnejších spôsoboch je však výsledok omnoho horší.

Význam

Mumifikácia účinkovala tak dobre, že veľa tiel sa zachovalo v pozoruhodne nedotknutom stave. Medzi najznámejšie patrí múmia Ramessa II. (Ramzes) , ktorú objavili a rozbalili roku 1881. Pri skúmaní múmií pomocou röntgenových lúčov a skenerov dokážu dnešní archeológovia určiť, aké potraviny Egypťania jedli alebo akými chorobami trpeli a akú prácu vykonávali.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.