Číňania

Vypestované schopnosti v spracúvaní kovov, používanie písma s ideografickými znakmi, hlboká znalosť astronómie, predstavujú ľudí s vyspelou civilizáciou, schopných organizovať život, tvoriť spoločenské štruktúry, ktoré sa v podstate zachovali mnoho stáročí.

Dynastie a vnútorné boje

Striedanie dynastií bolo často dôsledkom palácových vojen. Dynastia Čchin si získala slávu zjednotením celej Číny. Stalo sa to vďaka osobným schopnostiam cisára Ši Chuang-ti. Tento cisár bol najväčším čínskym cisárom všetkých čias. Prišiel na myšlienku postaviť Veľký čínsky múr. Čínsky múr sa začal stavať v III. storočí pred Kristom, má 6000 km (to je o tisíc viac ako je šírka Európy). Jeho výška je rôzna od 5 do 10 metrov. Mohutnú stavbu tvoria dva múry spojené vyštrkovaním, s povrchom upraveným na cestu a podzemnými chodbami na uskladnenie zbraní a potravín. V r. 119 pred Kristom sa Číňanom podarilo skončiť dlhú a krvavú vojnu proti Hunom a definitívne obsadiť oblasť Kan-su. Víťazstvom nad Hunmi sa otvorila spojovacia cesta s Európou, ktorá dostala meno hodvábna cesta podľa tradičného čínskeho výrobku. Európa spoznala hodvábnika morušového omnoho neskoršie, ako ho pestovali v Číne. Číňania si veľmi chránili toto tajomstvo.

Náboženstvo

Cisár, nazývaný syn nebies, bol sprostredkovateľom, na ktorého sa obracali s modlitbamia prosbami. Bol to práve cisár, ktorý sa vydával za vodcu svojho ľudu na ceste k Najvyššej bytosti. Medzi I. a II. storočím po Kristovi spoznala Čína nové náboženstvo - budhizmus, pochádzajúce z Indie.

Čínske umenie

Najchýrnejšími kultovými miestami boli pagody, často umiestnené v horských oblastiach. Ich krásu možno vidieť ešte aj dnes. Mali obyčajne veľké dvory, okolo ktorých boli cely bonzov, veľmi dlhé podlubia bohato vyzdobené sochami, pavilóny s loggiami, s kamennými a bronzovými sochami. Strechy, lesknúce sa lakovanými škridlami, na ktorých prevláda zelená a žltá farba, zdobili draky a mýtické postavy. Nad týmto architektonickým komplexom vládla veža v tvare kupoly. Pod kupolou sa rozprestieral chrám štvorcového tvaru, bohato vyzdobený mozaikami a kamennými basreliéfmi, znázorňujúcimi obludy a zvieratá.

Zábavy

Veľkú záľubu mali Číňania v hrách: karty, kocky, hádanie prstov, šach, domino. Typickou hrou detí bol lietajúci šarkan. Využívali strelný prach na zábavy, najmä na ohňostroje, a len neskôr vo vojne.

Mongolské hordy

Pokusy Mongolov, vedených ich hrozným vojvodcom Džingischánom, zaútočiť na Veľký múr, začali sa v r.

1210.O dva roky získali prevahu. Čína stratila po prvý raz nezávislosť. Úloha obsadiť celé územie Číny však nemala pripadnúť Džingischánovi, ale jeho vnukovi Kublaj-chánovi, najvýznamnejšiemu spomedzi mongolských cisárov. Po ňom nastúpili neschopní cisári. Krajný úpadok znovu podnietil opozíciu roľníkov. Zorganizovali sa pod menom červené turbany a dokázali zvrhnúť mongolské panstvo. Vodca odboja, ktorý víťazne vstúpil do Pekingu, bol výhlásený za cisára a stal sa zakladateľom novej dynastie, dynastie Mingov, ktorá trvala do r. 1644.