Šport a turistika
Vzhľadom na svoju polohu je Nová Baňa a jej okolie ideálnym prostredím pre turistiku a šport. Krásna prírodná scenéria a okolité lesy lákajú v lete milovníkov pokoja a ticha. Vodná nádrž Tajch a kúpalisko poskytujú možnosť oddychu pri vode. Pre turistov je k dispozícii niekoľko značkovaných turistických trás a náučný chodník Vojšín. Trasa chodníka vedie prevažne lesným prostredím, prekonáva výškový rozdiel 350 m a jeho dĺžka je 10.5 km. Má zriadených osem zastávok, ktoré informujú návštevníkov o faune a flóre miestnej lokality. Prostredie Novej Bane a okolia poskytuje veľmi dobré podmienky pre cykloturistiku a v neposlednom rade aj pre jazdenie na koni, ktoré ponúka niekoľko chovateľov koní. Z letných športov sú vytvorené dobré podmienky pre tenis, rybolov a vodné športy.V zimnom období sú tu vynikajúce možnosti pre lyžovanie, ale aj pre zimnú turistiku na lyžiach.

K dispozícii sú tri lyžiarske vleky:

• Nová Baňa - "VOJŠÍN, (Obr. 10) dĺžka 380 m, kapacita 600 osôb/hod., upravené svahy, parkovisko.
• Malá Lehota - "HUBAČOV ŠTÁL", dĺžka 860 m, kapacita 900 osôb/hod. , upravené svahy, parkovisko, skiservis, občerstvenie.
• Veľká Lehota - " DROZDOVO", dĺžka 600 m, kapacita 850 osôb/hod, upravené svahy, parkovisko, občerstvenie.

Pre zimnú turistiku na lyžiach sú k dispozícii dve trasy dlhé 21 a 22 km. Región poskytuje široké možnosti ubytovania v hoteli, chatách a súkromných penziónoch. Podrobné informácie o regióne, možnostiach ubytovania, rekreácie a športu, ako aj informácie o firmách, podnikaní a službách vám poskytne Informačné centrum mesta Nová Baňa.

Stručná história mesta
Historický vývoj starobylého banského kráľovského mesta Nová Baňa odráža počiatky ťažby drahých kovov, jeho postupný rast a premeny. Najstaršie stopy osídlenia tejto lokality vedú k neskorej dobe kamennej, na čo poukazujú archeologické nálezy kamenných sekeromlatov z "Mlynárovho vrchu". Známy ojedinelý nález bronzového sekeromlatu z "Janíkových zemí" je zo strednej doby bronzovej (okolo roku 1 500 pred n.l.). Dokladom obchodných kontaktov tejto oblasti v dobe rímskej sú nálezy mincí, datovaných do 2. a 3. stor. n.l. Súčasťou reťaze výšinných opevnených hradísk, chrániacich cestu Pohroním v nepokojnom poveľkomoravskom období a v intenciách vznikajúceho uhorského štátu je "Zámčisko" neďaleko Novej Bane. Toto rozsiahle hradisko, majúce pravdepodobne útočištný charakter, bolo opevnené mohutným valom a priekopu, ktoré sú dodnes v teréne viditeľné.

Pred rokom 1337, z ktorého pochádza najstaršia písomná zmienka o osade Seunich - neskoršej Novej Bane, narazili na tomto území ťažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Zo vzrastu počtu mlynov na drvenie rudy možno usudzovať, že boli veľmi výnosné, čo napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na aglomeráciu mestského typu. V roku 1345 získala postavenie slobodného kráľovského a banského mesta a postupne dostala i výsady: právo trhu, právo meča, míľové právo. Z hľadiska správnej organizácie sú dôkazom vlastnej samosprávy listiny z rokov 1345, 1346 a 1347. Členovia mestskej rady sú doložení v mandáte Ľudovíta I. z 8. septembra 1345. Metačná listina, v ktorej sú vyznačené chotárne hranice mesta, pochádza z roku 1355.

Prvá listina s privesenou pečaťou vydaná mestom je z roku 1348. Najväčší rozmach baníctva a stredovekého mesta je zaznamenaný v 2. polovici 14. storočia, kedy sa Nová Baňa zaradila medzi sedem hornouhorských banských miest. Po krátkej epoche rozkvetu, zažíva však mesto, vtiahnuté do víru vnútorných nepokojov v Uhorsku a protitureckých vojen jednu ranu osudu za druhou - zničenie mesta Turkami v roku 1664, stavovské povstania a morovú epidémiu, ktoré mesto v 17. storočí takmer vyľudnili. Problémy spodnej vody v baniach negatívne pôsobili i na ďalší rozvoj baníctva. Zatopené banské diela mal zachrániť atmosferický ohňový zdroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na Európskom kontinente. V roku 1723 tu vzniká účastinná spoločnosť na ťažbu zlata. Striedajúc úspechy s neúspechmi pokračovali ťažiari v ťažbe do roku 1887, kedy boli tunajšie bane pre nerentabilnosť zatvorené.

Už od 14. storočia bolo mesto známe výrobou mlynských kameňov, zručnými remeselníkmi (vynikali hrnčiari, obuvníci, kováči, krajčíri), ľudovými rezbármi, výrobcami domáceho a poľnohospodárskeho náradia a bohatou úrodou kvalitného ovocia. V neďalekej Starej Hute vznikla v roku 1630 jedna z najstarších uhorských sklární. Modernejší priemysel sa začal rozvíjať až v roku 1907, vybudovaním sklárne v Novej Bani. Starobylú minulosť mesta dodnes pripomínajú stavebné pamiatky - kostol Narodenia Panny Márie (farský) z 2. polovice 14. storočia, kostol sv. Alžbety a špitál z roku 1391. Devätnáste storočie zanechalo mestu klasicistický kostol sv. Kríža na Kalvárii (1826), neskoroklasicistické súsošie najsv. Trojice (1847) a neogotickú pútnickú kaplnku Panny Márie v Kohútove (1863).