Nová Baňa v susedstve Turkov
Začiatky tureckej expanzie voči Uhorsku siahajú do poslednej tretiny 14. storočia. Turecké nebezpečenstvo vzrástlo porážkou Srbov na Kosovom poli roku 1389 a obsadením Tarnova – hlavného mesta Bulharska – roku 1393. Protiturecká obrana bola v Uhorsku značne oslabená pre vnútorné nepokoje. Turecká expanzia sa nezmenšila ani v 15. storočí. Za vlády Mateja Korvína dosiahli ďalšie územné zisky na Balkáne. Expanzívne zámery nedovolili panovníkovi vyvinúť potrebné úsilie na zastavenie tureckej rozpínavosti na južných hraniciach Uhorska.Obdobie po smrti Mateja Korvína charakterizuje v Uhorsku feudálna anarchia. Jeho nástupca Vladislav Jagelovský bol poddajným nástrojom v rukách najmocnejších uhorských feudálov, ktorí sa usilovali odstrániť reformy Mateja Korvína, najmä v oblasti dvorských úradov, organizácie vojska a krajinskej dane.
Moc vysokej šľachty vzrástla natoľko, že sa stala nielen reprezentantom ústrednej politickej moci, ale sa obohacovala na úkor panovníka. Vnútropolitická situácia v Uhorsku bola príčinou, že sa nevenovala obrane krajiny patričná pozornosť, ba čo viac, šľachta nemala na obrane záujem.Za vlády nedospelého Ľudovíta II. nielenže upadla ústredná kráľovská moc, ale sa aj značne rozkrádali kráľovské príjmy a majetky. Prehĺbili sa rozpory vnútri uhorskej šľachty, šľachtická opozícia sa na čele s Jánom Zápoľským chcela zmocniť vlády v krajine. Tento stav sa odrazil aj v hospodárskej oblasti, keď sa v rokoch 1524-1526 začali raziť neplnohodnotné mince. V takejto situácii mladý a neskúsený panovník ťažko mohol čeliť vzrastajúcemu tureckému nebezpečenstvu. Hospodársky a politický chaos uhorskej vládnúcej triedy dosahoval v tomto období vrchol, pričom Turci stáli na južných hraniciach Uhorska.
Pre Uhorsko so zreteľom na francúzsko-habsburské vojny a reformačné zápasy, pre ktoré európske krajiny nevenovali ohrozeniu Uhorska náležitú pozornosť, nebola priaznivá ani medzinárodná situácia. V takýchto ťažkých pomeroch sa 19. augusta 1526 odohrala známa bitka pri Moháči, v ktorej bolo uhorské vojsko na hlavu porazené. O porážku sa pričinil aj Ján Zápoľský, ktorý v úsilí získať uhorský trón, neprispel panovníkovi na pomoc, hoci mal početnejšie vojsko. Krátko po porážke vypukla v Uhorsku medzi uchádzačmi o uhorský trón Ferdinandom Habsburským a Jánom Zápoľským občianska vojna, ktorej následky niesla najmä mestská chudoba a poddaní.O hroziacom tureckom nebezpečenstve sa dozvedela Nová baňa až roku 1526 z listu panovníka, ktorým 9. júla oznámil Františkovi Dócimu v Žarnovici a novobanskej mestskej rade, že na riešenie sporu medzi Novou Baňou a sedliakmi v Horných Hámroch nemôže na Jána Krstiteľa poslať svojho zástupcu, lebo je zaujatý prípravou ťaženia proti Turkom.
Stredoslovenské banské mestá v čase ohrozenia vystupovali spoločne na obranu svojich záujmov, spoločne niesli všetky ťarchy a bremená, ktoré od nich žiadali počas tureckej expanzie panovníci.Po moháčskej bitke sa stredoslovenské banské mestá ocitli v strede záujmov obidvoch súperiacich strán. Kráľovná Mária, vdova po Ľudovítovi II., ktorý zahynul v bitke pri Moháči, žiadala už 13. septembra od nich vernosť a sľubovala im všestrannú pomoc. Vojenská situácia bolo spočiatku priaznivá Jánovi Zápoľskému, ktorému na začiatku patrila väčšia časť Uhorska, kým Ferdinandovi iba niekoľko žúp v západnom Uhorskou s Bratislavou. V úsilí oslabiť moc Ferdinanda I. Ján Zápoľský 30. mája 1527 žiadal stredoslovenské banské mestá, aby sa neopovážili prijať nemeckých vojakov, a ak už tam sú, majú ich vyhnať, lebo stratia jeho priazeň, svoje výsady a majetky. V júli roku 1527 sa podarilo Ferdinandovi I. dobyť Budín a zahnať Zápoľského na východ. Úsilie Zápoľského získať späť stratené územia boli zbytočné. Po napadnutí stredoslovenských banských miest Albrechtom zo Šternberka na jar 1529 poslala im kráľovná Mária na pomoc vojsko s veliteľom Leonardom Hauprom a sľúbila im aj ďalšiu pomoc.
V lete 1529 sa Jánovi Zápoľskému pomocou Turkov podaril opäť získať Budín a aj ostatné stratené územia. Ferdinandovi I. zostali len západoslovenské a zadunajské stolice, ako aj slobodné kráľovské mestá.Zápoľský v novembri roku 1530 žiadal od stredoslovenských banských miesť 4000 zl., pričom nezabudol v prípade neuposlúchnutia pripojiť obligátne vyhrážky. Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica zaplatili po 800 zl, Pukanec 172 zl., Nová Baňa , Banská Belá a Ľubietová po 146 zl.Na základe sťažnosti richtára a mestskej rady v Novej Bani prikázal roku 1530 Ján Zápoľský kapitánom svojho vojska Petrovi a Mikulášovi Kostkovcom, aby nekrivdili obyvateľom Novej Bane a neškodili im na majetku. Súčasne im zakázal zasahovať do súdnej právomoci richtára a mestskej rady, ako aj obťažovať tamojších mešťanov, lebo ich vzal svojej osobitnej ochrany. V apríli tohto roku zakázal tým istým kapitánom rekvirovať v Novej Bani kone a dobytok, lebo tým narušovali prácu baníkov, ktorí potrebovali kone pre banskú prevádzku.Medzitým kráľovná Mária ubezpečovala stredoslovenské banské mestá, že jej brat vynakladá všetko úsilie, aby ich oslobodil a žiadala od nich vernosť s prísľubom pomoci.
Roku 1531 Ján Zápoľský žiadal od banských miest 120 zl. Kremnica , Banská Štiavnica a Banská Bystrica zaplatili po 158 zl, Pukanec 75 zl., Nová Baňa, Banská Belá a Lubietová po 58 zl.V bojoch medzi Ferdinandom I. a Jánom Zápoľským obyvatelia banských miest veľa vytrpeli. Roku 1529 sa sťažovali kráľovnej Márii, že im vojsko berie dobytok, kone, potraviny i peniaze. Pretože velitelia vojsk žiadajú stále viac ako môžu dať, hrozí zastavenie baní, lebo bez koní, povozov a potravy nemôžu pracovať. Takáto situácia mnohých obyvateľov prinútila zanechať baníctvo a odísť do iných miest. Po neúspešnom pokuse Turkov roku 1532 dobiť Viedeň, uzavreli bojujúce strany v Istanbule roku 1533 mier.
