Turecké Prepady v tejto oblasti neprestávali, lebo 5. apríla 1574 Novobančania hlásili Kremnici, že do Hronského Beňadika opäť vtrhli Turci. Nasledujúci deň Štiavničanom omámili, že držia stráže vo dne aj v noci, lebo Turci sa utáborili Pri Hronskom Beňadiku a chystajú sa tiahnuť Pohroním na Žarnovicu.Hoci bol Hronský Beňadik významným strategickým bodom a bránou k banským mestám, neposkytol mu pomoc ani panovník, aby banské mestá. Hronskobeňadický prefekt preto, 24. apríla žiadal Novú Baňu o finančné prostriedky na vydržiavanie 24 vojakov. Nová Baňa odstúpila žiadosť Kremnici a vyjadrila sa, že aj vlastných vojakov vydržiavajú len s najväčšími ťažkosťami.Roku 1575 dobyli Turci hrad Modrý Kameň, Divín a Drieňov, ktoré sa stali nástupišťom na ich útok proti banským mestám, kde sa chceli dostať cez Vígľaš a Zvolen. Neochablo však ani ich úsilie dostať sa k banským mestám dobytím hronskobeňadickej pevnosti.Situácia sa zhoršila roku 1588, keď Novobančania žiadali Štiavničanov o rýchlu pomoc, alebo každú chvíľu očakávali turecký útok. Súčasne aj oznámili, že Turci chcú dobyť Hronský Beňadik.

Situácia tamojších obrancov je zúfalá, lebo im chýbajú zbrane a strelivo, o čom Turci dobre vedia. Ak padne Hronský Beňadik, Turci zničia aj Novú Baňu. Novobančania poslali túto správu Kremnici a zároveň ju informovali o svojom ťažkom a nebezpečnom položení. Ženy a deti schovávali v baniach a v šachtách, aby ich zachránili. Prosili o pomoc pre Hronský Beňadik, lebo takto sa zachráni aj Nová Baňa. Aj Pukančania žiadali obranu a posilnenie Hronského Beňadika. Vo svojom liste Novobančanom písali, že novohradský beg sa im vyhrážal vypálením, ak sa mu nevzdajú. Nikto z obyvateľov sa neodvážil opustiť mesto.Novobančania žiadali pomoc pre Hronský Beňadik aj Banskej Bystrice. Bystričania sa vyhovárali, že sa starajú o obranu Zvolenskej Slatiny, Očovej a Ľubietovej, preto nemôžu pomôcť. Novobančania sa obrátili o pomoc aj k Štiavničanom a zdôrazňovali svoje veľké nebezpečenstvo, keď ich záchrana je závisela „len od Boha a Banských miest“. Od panovníka nemohli čakať nijakú pomoc, žiadali aspoň vojakov, z ktorých by časť bránila Hronský Beňadik, časť Novú Baňu.

Nová Baňa bola v tomto období vyčerpaná ustavičnými príspevkami na spoločnú protitureckú obranu v rámci banských miest. V rokoch 1566-1578 zaplatilo mesto na tento účel 1995 zl. Kým boli banské mestá vyčerpané výdavkami na spoločnú protitureckú obranu, zatiaľ sa okolití feudáli tejto povinnosti všemožne vyhýbali. Arcivojvoda Ernest 7. októbra 1578 ostro vytýkal správcovi arcibiskupských majetkov vo Sv. Kríži (Žiar nad Hronom) Michalovi Mikuličovi a Dócivom v Žarnovici, že odmietli Novej Bani pomoc proti Turkom. Súčasne im nariadil, aby v prípade potreby mestu pomáhali. V nasledujúcom roku im poslal na pomoc 25 vojakov.

Roku 1579 sa Novobančania sťažovali Kremnici, že Turci napadli Orovnicu, Hronský Beňadik a Tekovskú Breznicu, odkiaľ sa k ním pridalo niekoľko obyvateľov a spoločne s Turkmi znepokojovali okolie Novej Bane. Na nebezpečenstvo tureckého prepadu upozorňoval viac ráz Novú Baňu kapitán banských miest vo Zvolene Barbarič a mesto Pukanec.Roku 1591 sa stal hlavným kapitánom banskej oblasti Mikuláš Pálfy, ktorý u panovníka dosiahol, že obrana banských miest bola posilnená ďalšími 400 vojakmi. Trval na podmienke, aby sa aj banské mestá postarali zo všetkých síl o svoju obranu. Na jeho naliehanie najali roku 1592 na vlastné náklady 200 pešiakov a rozmiestnili ich na strategicky dôležitých bodoch.

Banské mestá sa 30. septembra 1592 v Kremnici dohodli o žolde vojakov takto: 4 velitelia mali dostať mesačne po 13 zl., zástavníci a bubeníci po 3zl., ostatní vojaci po 2zl. Ročný príspevok na ich vydržiavanie predstavoval 5300 zl., na ktoré prispievala Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bystrica po 1325 zl., Pukanec 477 zl., Nová Baňa 371 zl., Banská Belá a Ľubietová po 238 zl. Banské mestá sa na vojakov zaviazli prispievať len do najbližšieho snemu, teda do 256. januára 1593.Roku 1593 sa medzi Habsburgovcami a Vysokou Portou začala nová tzv. pätnásťročná vojna (1593-1606), v ktorej spojené nemecko-uhorské vojská pod vedením Mikuláša Pálfyho dobyli roku 1593 Divín, Fiľakovo, Modrá Kameň, Sečany a iné dôležité pevnosti na južnej slovensko-tureckej hranici.

V nasledujúcom roku stratili Turci Novohrad a roku 1595 Ostrihomom, Vyšehrad a Vacov.Banské mestá okrem vydržiavania 200 vojakov na vlastnú obranu prispievali aj na spoločnú obranu finančne, výstrojov aj vojakmi. Nová Baňa sa 2. novembra 1596 Banskej Štiavnici sťažovala, že všetky zásoby streliva a pušného prachu odovzdali na obranu pohraničných pevností. Nevedia, ako by sa bránili v prípade útoku nepriateľa. Nielenže je mesto bez zbraní, ale sotva 20 mužov by sa našlo na jeho obranu, lebo zbraneschopní muži sú vo vojenských táboroch, sťažovali sa na ťažkú finančnú situáciu. Tretinu obyvateľov tvorili vdovy, ostatní obyvatelia sa rozutekali, alebo slúžili u sedliakov po dedinách.

Dňa 14. 1597 Mikuláš Pálfy žiadal banské mestá, aby mu ihneď poslali do tábora pri Sečanoch vojakov, ktorých majú na vlastnú obranu, lebo to vyžaduje záujem ohrozenej vlasti. Do tábora v Olovaroch mali poslať do 5. júla 100 koní a 25 povozov. Okrem toho za vojakov v Sečanoch zaplatila Kremnica, Banská Štiavnica, Banská Bysrica po 384 zl. 60 deň., Pukanec 116 zl. 10 den., Nová Baňa 90 zl. 91 21 den, Belá a Ľubietová po 127 zl. 50 den. O platení týchto poplatkov sa zachovala medzi banskými mestami rozsiahla korešpondencia, plná vzájomných sťažností a výhovoriek. Napokon sa 15. decembra 1597 dohodli, že radšej budú vydržiavať 200 vojakov, ako platiť tzv. uhorskú taxu. Uznesenie banských miest nebolo nič platné, lebo snem im aj naďalej vyruboval taxu na vydržiavanie vojska. Roku 1588 ich urgovala Uhorská komora, aby zaplatili poplatok 6520zl, ako aj ďalších 2000 zl. Na vydržiavanie vlastných vojakov. Okrem toho im vyrubili 3300 zl. Na vojakov v Sečanoch.

Do vojenského tábora kniežaťa Adolfa Schwarzenberga im určili dodať 100 koní a 25 vozov s príslušenstvom.V úsilí oslabiť úspechy uhorsko-nemeckého vojska povolali si Turci roku 1599 na pomoc Tatárov, ktorí hrozne plienil slovensko-turecké pohraničie. Dňa 17 mája 1599 ďakovali Novobančania Kristíne Ňáryovej, vdove po Gabrielovi Dócim v Žarnovici, za správu o rabovaní Turkov pri Drégeli sa sľubovali jej, že v prípade potreby pomôžu aj oni so svojimi vojakmi. Tatári začali ohrozovať v jesenných mesiacoch stredoslovenské banské mestá. Mikuláš Pálfy vyslal z vojenského tábora na Brehy a do Novej Bane 50 husárov zverbovať sedliakov z okolitých dedín k vojsku. Z Brehov získal 25 a z Novej Bane 40 vojakov. O hroziacom nebezpečenstve zo stravy Tatárov upozornil 9. októbra banské mestá Benedik Pográň z vojenského tábora v Ostrihome. V liste opisoval pustošenie a Vypaľovanie dedín nepriateľom, čo videl na vlastné oči.

Od zajatých Turkov sa dozvedel, že Turci chcú obsadiť a spustošil stredoslovenské banské mestá. Nariadil, aby sa obyvatelia z okolitých dedín ukryli na bezpečné miesto. Nariadil, aby sa oDňa 8. októbra Tatári spustošili Hronský Beňadik, Čajkov a okolité dediny. Keby Mikuláš Pálfy nebol rozkázal zatarasiť cestu medzi Novou baňou a Brehmi, boli by zničili nielen Novú Baňu, ale ajcelé stredné Pohronie. Značne ohrozená bola aj Banská Štiavnica, lebo Tatári sa priblížili ku Kolpachom (Banský Studenec). Štiavničania so strachom hlásili Kremnici, že každú hodinu očakávajú útok Tatárov. Vo veľkom nebezpečenstve bol aj Pukanec. Tatári sa stiahli do okolitých lesov a čakali na vhodnú príležitosť napadnúť banské mestá. V tomto období znepokojovali okolie banských miest, pričom si veľa vytrpel najmä Hronský Beňadik. Matej Záthari, hronskobeňadický prefekt, prosil 15. októbra banské mestá, aby mu poslali na pomoc 200 vojakov, lebo Tatári sa približovali od Vrábel.