Mestská rada sa sťažovala Jánovi Kutašimu, radcovi Ostrihomského arcibiskupstva a miestodržiteľovi Uhorska, že vypili vyše 100 okovov vína, ktoré si mesto požičalo od susedov, čím zapríčinili škodu 2000 zl. Mesto bolo prinútené poskytovať im aj stravu. Celková škoda dosiahla vyše 8000 zl. Roku 1601 znovu napadli mesto a spôsobili škodu vyše 400 zl. Na výčiny hajdúchov ubytovaných v susedných dedinách sa opäť sťažovala Nová Baňa Kremnici roku 1603, lebo denne znepokojovali obyvateľov a poškodzovali im majetok. Hajdúsi neprestali znepokojovať Novú Baňu ani v nasledujúcom roku, lebo novobanská mestská rada sa 17. februára 1604 Banskej Belej sťažovala na každodenné rabovačky. Poukazovali na zlú strategickú polohou mesta, ktoré leží na okraji a je vystavené takto zvôli hajdúchov. Aj 24. januára vtrhlo do mesta vyše 400 hajdúchov, ktorí narobili veľké škody. Ak to takto pôjde ďalej , píšu Novobančania, budú obyvatelia nútení a vysťahovať, lebo nikto si nevie predstaviť, koľko vytrpia od hajdúchov a ostatných vojakov. Hajdúsi znepokojovali banské mestá aj v ďalších rokoch. Štefan Ilešházy ich roku 1606 pri vymáhaní snemovej taxe uisťoval, aby sa hajdúchov už neobávali, lebo majú rozkaz sústrediť sa na Orave.Viedenským mierom roku 1606 sa skončila a tzv. pätnásťročná voja, ale Turci neprestali podnikať pustošivé nájazdy či už samostatne, alebo ako pomocníci vodcov stavovských povstaní Štefana Bočkaja a Gabriela Bezlena.
Nová Baňa sa 18. októbra 1624 sťažovala v Kremnici, že Turci už dva razy vyzvali Brehy, aby sa im dobrovoľne vzdali, ináč ich budú denne napádať a odvedú ich do otroctva ako dobytok. Prosili, aby im poslali aspoň 15 vojakov z Pukanca na obranu tejto oblasti. V júli 1626 Turci napadli Tekovskú Breznicu a zajali tam 5 osôb. V okolitých lesoch sa denne potulovali martalovci. Dňa 7. augusta opäť napadli Breznicu a Orovnicu a odvliekli niekoľko ľudí do zajatia. Obyvatelia týchto dedín boli toľko prestrašení, že sa a so súhlasom hronskobeňadického prefekta odsťahovali zo svojich dedín. Novobančania v liste banskej Belej poukazovali na svoje hrozné položenie. Turci začiatkom augusta napadli a vypálili Brehy, Tkže obyvatelia mesta neboli pred nimi ani na okamih bezpeční. Prosili poslať na pomoc niekoľkých vojakov, lebo sa tunajší obyvatelia chcú odsťahovať, čo by znamenalo zánik baníctva.Nebezpečenstvo tureckých vpádov na strednom Slovenskú vzrástlo v druhej tretine 17. storočia. Kremnica 24 júla 1637 upozorňovala na sťažnosť z Pukanca, kam poslali na pomoc 25 vojakov.
Mestská rada nevedela, či bude môcť pomôcť pre nedostatočný počet vojakov aj Novej Bani, preto ju požiadala, aby sa sama postarala o svoju obranu. Roku 1639 upozorňovala hronskobeňadický prefekt richtára v Breznici, že sa Turci chystajú napadnúť Breznicu, Novú Baňu a Pukanec. Pukančania sa 9. decembra 1639 sťažovali Kremnici, že ich Turci nečakane prepadli. Žiadali to oznámiť aj ostatným banským mestám a prosili o pomoc. Pretože Pukanec bol dôležitým strategickým obranným bodom stredoslovenským banských miest, mali banské mestá prispievať na jeho opevnenie. Banské mestá sa však vyhovárali na Nedostatok finančných prostriedkov. Palatín Mikuláš Esterházy im 13. januára 1640 vytýkal, že si nepovšimli cisárske mandáty a poukazoval na dôležitosť obrany tohto miesta.
Ak by Turci dobyli Pukanec, majú otvorenú cestu k banským mestám, z ktorých by podľa neho zostali len zrúcaniny, za čo by boli zodpovedné samé banské mestá. Dňa 1. októbra Turci skutočne napadli Pukanec, mesto vypálili, mnohých odvliekli do zajatia a vzali i dobytok. Ferdinand III. V úsilí zabrániť ďalšej podobnej katastrofe žiadal banské mestá, aby na obranu Pukance poslali 100 pešiakov. Zároveň sa mali postarať o vybudovanie hradieb okolo Pukanca.Po zničení Pukanca bola bezprostredne ohrozená aj Nová Baňa. Pretože sa nebezpečenstvo ich prepadu stále zväčšovalo, obrátila sa mestská rada 30. decembra 1640 na Komorskú úrad v Banskej Štiavnici or rýchlu pomoc, lebo Turci ich požiadali, aby sa im vzdali, podobne aj Brehy, Tekovskú Breznicu a Pukanec. Podľa zaručených správa sa Turci približovali so100 janičiarmi, aby napadli tieto oblasti. Zameriavali sa najmä na oblasť Pukanca, odkiaľ mali možnosť preniknúť do Banskej Štiavnice a Novej Bane.
Banské mestá prispievali na vydržiavanie 100-člennej vojenskej posádky v Pukanci, hoci mali starostí s vlastnou obranou ale na nátlak palatína zaplatili žiadanú sumu. Nová Baňa zaplatilo roku 1643 na tento účel 166 zl. 32 den.Roku 1646 sa Novobančania obrátili so žiadosťou o pomoc na hronskobeňadiského prefekta Jána Sölösiho, lebo sa dozvedeli od Kremničanov, že pri Ostrihome sústredili Turci asi 2000 vojakov, s ktorými chceli podniknúť nájazdy na banské mestá. Pretože Nová Baňa nemala schopných mužov na obranu, lebo zahynuli v predchádzajúcich bojoch s Turkmi prosili, aby im poslali na pomoc niekoľko vojakov.
Dôležitosť Pukanca pre obranu tejto oblasti si uvedomil aj panovník, lebo roku 1646 oslobodil mesto na 15 rokov o všetkých poplatkov. Takto získané peniaze sa mali použiť na stavbu hradieb, na čo mali naďalej príspevky na obranu Pukanca ich veľmi zaťažujú, pričom Nová Baňa sa nachádza vo väčšom nebezpečenstve, lebo ju denne ohrozujú Turci. Vyhlásili že nemienia Ďalej platiť tento príspevok a dúfajú e tak spraví aj Banská Belá.Intenzívne útoku Turkov na oblasť stredného Pohronia sa začali v leto roku 1647, keď vypálili Kozárovce, Hronský Beňadik a Breznicu. Situáciu Novej Bane a okolie dokumentuje list novobanského richtára adresovaný komorskému grófovi v Banskej Štiavnici za 5. augusta. V ten istý daň poobede e dostal Komorský úrad v Banskej Štiavnici správu o úplnom vypálení Žarnovice. Žigmunda Dóciho Turci sťali, jeho manželku, farára a vyše 100 obyvateľov odvliekli do zajatia. Nasledujúci deň poslal komorský úrad do Novej Bane 30 vojakov aj s potrebnou muníciou. Adam Poppel Z Lopkovíc, komorský úradník, oznámil Novobančanom, že žiadal pre nich v Banskej Bystrici 50 funtov prachu. Súčasne písal cisárovi, že treba posilniť obranu Novej Bane, Pukanca a Banskej Belej.Keď sa Turkom nepodarilo dobyť Novú Baňu, poslali 7. augusta richtárovi výhražný list.
