referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Ľuboslava
Piatok, 20. septembra 2019
Nová Baňa
Dátum pridania: 25.10.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Wahnsinn
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 9 934
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 29.5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 49m 10s
Pomalé čítanie: 73m 45s
 

Prírodné pomery
Nová Baňa leží v nadmorskej výške 221m, v Slovenskom stredohorí zloženom zo skupiny šiestich pohorí vo forme dvoch oblúkov oddelených Hronom a kotlinami vyúsťujúcimi do jeho údolia. Na pravej strane Hrona sú to: Pohronský Inovec, Vtáčnik, Kremnické vrchy, na ľavej strane Štiavnické vrchy, Poľana a Javorie.

Dominantným pohorím tejto oblasti je Pohronský Inovec (901 m n. m.), ktorý sa rozprestiera medzi Tríbečom a Štiavnickými vrchmi. S nimi sa stýka v doline Hrona medzi Hronským Beňadikom a Žarnovicou, na severovýchode sa končí Vtáčnikom (1346 m n. m), na juhozápade je ohraničený zlatomoravským výbežkom Podunajskej nížiny.Novobanské vrchy sú veľmi členité. Od Vtáčika ich oddeľuje hlboká dolina Veľkého Poľa, od Štiavnických vrchov údolie Hrona. Okolo mesta sa týčia vrchy, z ktorých je najvyšším háj (Himmelreich), ležiaci na východ od mesta, Sedlo (Taubenberg) a zo severozápadu Vojšín a Viničný vrch. Zo západnej strany je to Liščí (Fichsberg) a Šibeničný vrch.

Novou Baňou preteká Novobanská potok, ktorý je spojením Starohutského a Kýzového potoka a vteká do Hrona. Odvádza vody z oblasti hája, Viničného vrchu, Vojšína a Šibeničného Vrchu.

Podnebie v novobanskej oblasti možno charakterizovať ako mierne teplé. Priemerná ročná teplota je 8 ?C, úhrn ročných zrážok je 771 mm. Pomerne priaznivé podnebie vplýva pozitívne aj na vegetáciu. Osobitne dobré podmienky tu majú ovocné stromy všetkého druhu, ktoré Novú Baňu preslávili ako známu ovocinársku oblasť. Novobanská flóra patrí do západokarpatskej podoblasti. Značná členitosť terénu podmieňuje aj vegetačné stupne rastlinstva. Rastlinstvo Pohronskej kotliny patrí k teplomilnej flóre.

V mŕtvych ramenách kotliny a na plesách je vegetácia pobrežných, vlhokomilných a močiarných druhov: červenavec hrebenitý (Patomogeton crispus L.), kosatec žltý (Iris pseudocorus L.) a trsť obyčajná (Phargmites communis Trin). Nad údolím Hrona sa začínajú dobovo-hrabové lesy typu Querceto-Carpinetum. Z drevín sa ojedinele zjavuje dub cérový (Quercus cerris L.) a dub plstnatý (Quercus pubescens L.). Na výslnných andezitových skalách rastú borovice z ktorých sa vyskytuje borievka obyčajná (Juniranzhus europaeus L.), ďalej dubové zákrsky s imelovcom európskym (Loranthus europaeus L.) a zákonom chráneným jaseňom manovým (Praxinus ornus L.).

Rozsiahly lesný porast dubového a hrabového lesa je miestami popretkávaný potôčikmi a mokrinami. Čistinu alebo lúčku preruší často lesný porast, kde rastie krivec parížsky (Circeae lutetiana l.), krivec lúčny (Gages pratensis Pers.) a iné. Z lesných porastov na údolím Hrona vystupujú skalnaté výbežku Červená skala, Dievčia a Havrania skala. Flóra týchto andezitových skalných výbežkov je teplomilná a svetlomilná.Dievčia skala je nápadná hneď na jar z diaľky viditeľnými žltými ostrovčekmi terice skalnej (Allysum saxatile L.) a neskôr belavým porastom kuričky kríčkovitej (Minuartis hirsuta frutescens Hand. Mazz.).

Severným a severozápadným smerom, kde nadmorská výška pomaly stúpa a menia sa podmienky, nastupuje rozsiahle horské pásmo čistých a miešaných bučín. Bylinný porast týchto lesov je chudobnejší ako v pásme dubovo-hrabovom. Tu sa nachodia vzácne a chránené druhy, na ktoré je táto oblasť skutočne bohatá. Čisté horské potoky a umelá vodná nádrž Tajch sú bohatými zdrojmi rýb a rakov.Z plazov na teplej stráni žije zmija obyčajná (Vipera berus) a v horských studničkách zase mlok horský (Triturus alpestris L.).

Z veľkého množstva vtákov si zasluhujú pozornosť druhy menej časté a vzácne, ktoré sa vyskutujá len zriedkavo: jariabok hôrny (Tetrastes bonasia) sluka lesná (Scolaps rustica), bocian čierny (Ciconia nigra L.) a iné.

Z mäsožravcov voľne žijúcich v prírode sa vyskytuje kuna lesná (Martes martes L.), kuna skalná (Martes foina Erx.), lasica obyčajná (Musteala nivalis L.), jazvec (Meles meles L.( a diviak (Sus scrofa L.).Párnokopytníky sú zastúpené srnčou a jelenou zverou. Z hľadiska ochrany zvierat zasluhuje pozornosť daniel škvrnitý (Cervus dama L.). Najvzácnejším dravcom širokého okolia je rys (Lynx lynx L.), ktorý sa zriedkavo vyskytuje vo vyšších polohách. Medzi chránené Mäsožravce patrí vydra riečna, ktorá žije pri Hrone (Lutra lutraL.). V novobanskom Tajchu a v Starohutskom potoku žije ondatra pižmová (Ondatra zibethica L.).

Mestu patria rozsiahle osady Bukovina, Chotár, Stará Huta, Štále a Záhrb, ktoré sa svojím vznikom viažu k začiatkom uhliarstva a drevorubačstva v tejto oblasti. Mesto s osadami je rozsiahle, čo dokazuje veľký početne pomerne rozľahlých chotárskych častí. V chotári mesta sú tieto časti. Červené zeme, Čierny lúh, Gápeľ, Gupňa, Háj, Jahles, Hrádza, Jarky, Kňazove lúky, Kohútovo, Najfang, Orava, Pavlov vrch, Predný a Zadný Šarvíz, Šajtiská, Šibeničný vrch, Valcy, Zbojnícke studničky, Zvonička. Z osád majú najviac chotársnych častí Štále: Báne, Bónova dolina, Cingrík, Dubník, Fanadíb, Feriancov rígeľ, Hiklov vrch, Holý vrch, Horný a Dolný Bexapel, Hrabiny, Hrošov vrch, Kašná hôrka, Koliba, Kozákova dolina, Ilend, Ležisko, Macov vŕšok, Močidlá, Morava dolina, Obkiatňa, Rígeľ, Richtárov vrch, Šimunova dolina, Štampenhübel, Šuflek, Tajch, Zajačia dolina. V osade Záhrb sú chotárne časti: Hrbatý most, Kalvária, Patov grunt,. V osade Chotár: Babuliarka, Červené zeme, Kuchyňa, Mlynárov vrch, Sklené, Vojšín. V Starej Hute: Danielske lúky. Celková rozloha mesta 6125 ha Zastavaná plocha 347 ha Poľnohospodárska pôda 1196 ha Voda 69 ha Lesy 3609 ha Lúky a pasienky 904 haAktuálny počet obyvateľov: 7391 počet mužov: 3577 počet žien: 3814

 
   1  |  2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.