Etruskovia

Tajomstvo Etruskov ešte nie je odhalené, ale je známa legenda, ktorú priniesol Herodotos a ktorá by osvetľovala tento problém. Legenda hovorí, že kráľ Lýdov v dôsledku veľkej núdze bol nútený rozdeliť svoj ľud na dve časti: jedna z nich, ktorú vytiahli v losovaní, musela opustiť vlasť a musela si hladať miesto a štastie inde. Stalo sa. Časť obyvateľstva, určená lósom, si postavila niekoľko lodí, naložila nutný majetok a vedená synom lýdskeho kráľa Tirseom, odplávala hľadať svoje šťastie. Po rôznych nečakaných udalostiach pristáli lode v Toskánsku a v Umbrii. Tam sa usadili, založili nové mestá a zmenili si svoje meno na Tyrhénčanov. Mestské štáty
Každé mesto si žiarlivo strážilo vlastnú samostatnosť a hoci Etruskovia tvorili jeden národ s jasným a presnými znakmi, nemali svoj skutočný štát. Len čo sa na ich hraniciach objavila hrozba Ríma, Etruskovia, politicky rozdelení a nepripravení na odpor, za krátky čas podľahli. Prvý útok smeroval na mesto Veio. Pád Veia v roku 474 pred Kristom bol veľmi tvrdou ranou aj preto, lebo v tom istom roku etruské ľodstvo utrpelo ťažkú porážku pri Kumách od Kalcidencov, ktorí sa tu usadili v VIII. storočí pred Kristom. Agresia Rimanov viedla etruské mestá k tomu, aby sa spojili do politickej ligy. Rím prestal napadávať Etruské mestá, ale zato získal právo rozhodovať o každom spore vo vnútri mesta. Takto sa etruské mestá stali satelitmi Ríma. Rímu boli veľmi verní. Juliánskym zákonom Rím poskytol všetkým etruským obyvateľom rímske občianstvo, teda úplnú rovnosť práv so starými dobyvateľmi. Ale ten istý Juliánsky zákon znamenal definitívne vymazanie etruského národa. Náboženstvo a architektúra
Etruskovia vzývali mnoho bohov, niektorých miestnych, iných určite gréckeho pôvodu. Hlavným bohom bol najmocnejší Tinia, spoločník Uni, ktorá zodpovedá bohyni Junó, Minerve a Pallas Aténe u Grékov. Hlavnú dôležitosť malo veštenie. Neskôr Rimania pripájali veštcov k svojím vojskám. Jedným z mála veľdiel sakrálneho umenia, ktoré sa zachovalo až do našich čias, je dvojica vznešených okrídlených koní, ktoré zdobili priečelie chrámu v Tarquinii. Svoje hroby stavali ako domy. Cesty boli pekne dláždené, so zvýšenými kameňmi pre prechod chodcov. Kameň používali pre základy a tehly a drevo pre zvýšené časti. Etruská spoločnosť
Základný význam má rodina. Boli prvý, ktorý začali používať priezvisko. Vo vnútri domu sa rodina chápala v úplnej rovnosti práv a povinností medzi mužom a ženou. Pestovali obilniny. Podzemie bolo bohaté na nerasty.

Z ostrova Elba sa dovážalaželezná ruda, ktorá sa potom tavila v Populonii, ktorú považovali za najväčšie hutnícke stredisko antického sveta. Etruská abeceda je jednoduchá a píše sa sprava do ľava. Podnes však nevieme rozlúštiť početné písomné doklady tohto ľudu.