Napriek tomu, že Albert Einstein sa počas svojho života nikdy nehlásil k oficiálnemu a praktizujúcemu náboženstvu, vždy sa pokladal za úprimne veriaceho človeka. Svoje náboženské presvedčenie však neopieral o rodinné zázemie a konfesijnú príslušnosť. Vieru v Boha poznával a upevňoval štúdiom prírodných vied. Vo filozofickom zmýšľaní sa opieral o racionalizmus. Sám seba pokladal za veriaceho racionalistu, teda človeka, ktorý prijíma iba rozumovo preukázateľné pravdy. Veril v Boha, ktorý sa zjavuje v usporiadanom a harmonicky riadenom svete, nie v Boha, ktorý sa zaoberá osudmi, konaním a problémami jednotlivcov. Boh je podľa neho viazaný logickou a matematickou nevyhnutnosťou. Boh by totiž nikdy nemohol protirečiť daným zákonitostiam prírody, ktoré stvoril.
Za veľkoleposťou vesmíru, usporiadanosťou prírody, prírodnými a matematickými zákonmi videl ruku a pôsobenie veľkej inteligencie. V otázke viery bol vždy verejne otvorený a nehanbil sa vyznať svoje presvedčenie: "Ja verím v jedného osobného Boha a môžem s čistým svedomím vyhlásiť, že som vo svojom živote nikdy neholdoval ateistickému presvedčeniu. Už ako študent som odmietal vedecké stanovisko 80. rokov a na vývojovú teóriu Darwina, Haichlera a Husleyho sa pozerám ako na bezvýznamne zastaralú vec. Treba uvážiť, že vývoj ide ďalej a to nie len v technike ale aj vo vede samotnej. O najväčšej časti prírodovedcov možno povedať, že sa zhodujú v tom, že náboženstvo a veda nestoja proti sebe nepriateľsky."
Einstein bol pevne presvedčený, že ľudstvo by sa bez náboženstva nachádzalo ešte stále na barbarskom stupni vývoja. "Spoločenský život ľudí by bol poznačený nepredstaviteľným primitivizmom. Nikde by nebolo nijakej istoty života. Bolo to práve náboženstvo, ktoré dopomohlo ľudstvu ku pokroku vo všetkých oblastiach života."
Prameňom jeho viery v Boha ako najvyššej mysliacej bytosti bol praktický rozum. "Moje náboženstvo spočíva v úcte voči nekonečnej duchovnej bytosti vyššej podstaty, zjavujúcej sa v malých jednotlivostiach, ktoré sme schopní poznávať našimi slabými a nedostatočnými zmyslami." (Racionalizmus – 1.smer pokladajúci rozum za jediný alebo rozhodujúci zdroj pravdivého poznania 2.presvedčenie o neobmedzených schopnostiach ľudského rozumu)
Dlh Alberta Einsteina
Viera v Boha sprevádzala jeho život až do smrti. Tak aký skromný bol jeho slávny život, tak skromne a s tichosťou odchádzal z tohto sveta s nádejou, že ľudstvo raz bude schopné ceniť si hodnotu života. "Smrť je len stará vina, ktorú konečne splatíme. Človek pri tom robí inštinktívne všetko pre to, aby tento okamih odsunul. Je to hra, ktorú príroda s nami hrá. Pri lúčení sa s týmto zvláštnym svetom ma smrť trocha predbehla. To však nič neznamená. Pre nás veriacich fyzikov má delenie na minulosť, prítomnosť a budúcnosť iba význam ilúzie."
Albert Einstein zomrel 18. apríla 1955. Po krátkom a jednoduchom obrade jeho telo spopolnili a rozsypali na neznámom mieste, tak ako si to prial. Dnes tento snáď najvýznamnejší vedec 20. storočia nie len prispieva k rozširovaniu nášho poznania o tomto svete. Svojim životným zápasom nám totiž okrem toho pripomína našu ľudskú, sociálnu a politickú zodpovednosť za osud ľudstva a tejto zeme
