Versailles je dnes zároveń palácom a múzeom. Bol prvým a jedinečným palácom, rezidenciou Louisa XIII, Louisa XIV, Louisa XV a Louisa XVI. Revolúcia roku 1789 a nútený návrat kráľovskej rodiny do Paríža, 6. októbra 1789 roku znamenal koniec života v paláci, ktorý v predchádzajúcich 100 rokoch bol strediskom kultúrnych a politických dianí vo Francúzku a ovplyvńoval podobné diania v celej Európe.
Po revolúcii sa ani Napoleónovi I, ani Louisovi XVIII nevydarili pokusy znovu oživiť palác. Druhý pokus vniesť život do Versaillského paláca, urobil Louis Filip. On pochopil, že jediný spôsob zachrániť palác od opustenosti je, aby ho venoval francúzkej elite. Človek, ktorého volali občan – kráľ, urobil Versailles prvým portrétovým múzeom na svete a najväčším múzeom vo francúzskych dejnách.
Koncom 17. a počiatkom 18. storočia bol významný period pre dekoratívne umenie vo Francúzku. Exsistovalo však nebezpečie od zanedbania izieb venovaných bohatým dejnám Francúzka, ktoré už neboli také ako pri založení múzea, roku 1837.
Ľudovít XIV , absolutistický monarch (kráľ Slnka)
Ľudovít XIV bol narodený v kráľovskom paláci v Saint-Germaniu-en-Laye, roku 1638. Mal iba päť rokov ked sa stal kráľom, po smrti jeho otca, kráľa Ľudovíta XIII. Roku 1660, Ľudovít XIV sa oženil s Máriou Teréziou. V nasledovnom roku, ked umrel jeho krstný otec a premiér, ako 26 ročný monarch, vyhlásil že bude samostatne spravovať štátom.
Prvých 20 rokov jeho panovania boli briliantné. Spolu s ministrom Colbertom riadil všetkými administratívnymi a finančnými reorganizáciami v kráľovstve. Prichádza k rýchlemu rozvoju obchodníctva a manufaktúr. Spolu s Marquis de Louvois reformoval vojsko. Ľudovít XIV podporil aj vývin kultúry. Prichádza k rozmachu divadelného umenia, hudby, architektúry, maliarstva, sochárstva. Založil aj kráľovsku akadémiu vied, čím podporil aj rozvoj vedy. Počas jeho panovania boli vybudované mnohé nádherné stavby, ako Versailles, kaštile Tuileniesa a Fontaineblau. Časť týchto kultúrnych výdobitkov sú namaľované a opísané na plafóne v zrkadlovej chodbe. Mít o Slnku (kráľ Slnka) Ľudovít XIV si zvolil Slnko ako symbol panovania. Slnko pripomínalo Apolla, boha umenia a mieru. Ako i Apollo, kráľ Ľudovít XIV priniesol mier a bol ochranca umenia. Apollo salón je hlavná izba Veľkého apartmánu, preto že to bola monarchova najdôležitejšia izba.
Zázračný palác kráľovej mladosti sa stal oficiálnou rezidenciou Francúzkrj vlády 6. mája 1682 roku. V ten deň, Ľudovít XIV zoskupil na kráľovskom dvore najvýznamnejších spisovateľov, umelcov a vedcov aby čím slávnostnejšie zaznamenal svoj úspech. Ľudovít XIV sa v úplnosti venoval panovaniu, hovoriac, štát – to som ja.
Ľudovít XV Madam Pompadour
ĽudovítXV panoval od roku 1715- 1774. Jeho 59-ročné panovanie bolo poznačené udržiavaním mieru a jestvujúcich hraníc, demografickým rastom a technickým rozvojom. Elegancia a rozkošné správanie vo vysokej spoločnosti sa uplatnilo v tomto období vo Francúzku a neskôr sa prešírilo aj na ostatné Európske krajiny. Zvuky perfekcie vo Versailles sa uplatnili od roku 1750, ked pani Pompadour zavládla palácom ako nositeľka módy. Jeanne – Antoinette Poison patrila do rodiny významných parížskych bankárov. Mala slušnú výchovu a veľmi rýchlo sa stala kráskou Paríža. Ako 24 – ročná, bola predstavená v paláci, kde i zostala po jej vymenovaní zo strany kráľa Ľudovíta XV za Markýzu Pompadour. Madam Pompadour bola kráľovou milenkou a priateľkou až do svojej smrti, v 43 roku svojho života. Počas svojho života madam Pompadour organizovala tanečné večierky, divadlá, festivaly, a stimulovala Ľudovíta XV v stavaní veľkolepých záhrad : Malý Trianon.
Ľudovít XV bol pekný, inteligentný, vznešený vo svojom správaní. Aj napriek tomu bol veľmi hanblivý a cítil sa tlačený zo strany svojho otca Ľudovíta XIV. Ľudovít XV sa ako 15- ročný oženil s Máriou Leszczinskou, dcérou poľského kráľa. Do svojich 27 rokov stal sa otcom 10 deťom z ktorých 7 prežilo. Jediným synom bol Dauphin, otec budúceho kráľa Ľudovíta XVI. Šesť princezien boli známe ako Madames.
Madam Pompadoure bola v dobrých vzťahoch s kráľovskou rodinou a preukazovala úctu aj samej kráľovnej, ktorá bola vážená a dobrá kráľovná.
ANGE – JACQUES GABRIEL - Skôr než sa stal architektom v paláci Ľudovíta XV a kamarát madam Pompadour, Ange – Jacques Gabriel ( 1698 – 1782 ), ukončil vysokú školu Hordonin – Mansart vo Versailles, kde sa naučil základy architektúry. Ange – Jaques Gabriel celých 40 rokov robil skice a projekty pre naplánované stavby a ich interiér. Významné sú jeho projekty interiéru Versaillského palácu, Opery, parku Petit Trianon a dalšie.
Ľudovít XVI a Mária Antianeta -
Smrťou kráľa Ľudovíta XV, roku 1774, nový kráľ a kráľovná vyhlásili: ,Ochraňujte nás lordovia, lebo panujeme veľmi mladí., Ľudovít XVI ( 1754 – 1793 ), nielenže bol veľmi mladý, ale nebol ani pripravený na panovanie. Učitelia sa orientovali na jeho brata ktorý predčasne zomrel. Táto jeho nepripravenosť na panovanie bola rozhodujúca pre monarchiu. Ľudovít XV sa ako 16 ročný oženil s Rakúsko – Uhorskou nadvojvodkyňou, Máriou – Antoanetou, ktorá v tom čase naplnila 15 rokov.
Mária – Antoaneta od Hapsburg – Lorraine ( 1755 – 1793 ), bola dcérou Márie Terézie, ktorá panovala vo Viedni. Francúzko a Rakúsko – Uhorsko takto zahladili nedorozumenia medzi dvoma štátmi. Mária –Antoaneta narodila tri deti, dcéru ktorá neskôr umrie a budúceho kráľa Ľudovíta XVII. Často bola kritikovaná, aj ked pre umenie urobila veľa pozitívnych pokrokov, zvlášť v hudbe. Kraľovanie Ľudovíta XVI a Márie - Antoanety sa ukončilo revolúciou roku 1793.
