Belo IV.

Útek kráľa Bela IV. pred Mongolmi cez Košice je väčšinou moderných historikov spochybňovaný, aj keď nie celkom vylúčený. V textoch kronikárov a historikov 18. a 19. storočia je v opisoch najstaršieho obdobia existencie mesta dosť zmätku a cítiť z nich, že sa im miešajú udalosti staršie s novšími, existencia kráľovskej osady s existenciou pozdejšieho kolonizačného mesta, ba dokonca si nevedia celkom dať rady s názorom na to, kedy bolo mesto založené. Napriek tomu sa cez chaos dejepisných údajov a názorov prediera všade základná myšlienka: najstaršie Košice - dedina, či osada Dolné Košice, Villa Cassa - boli opevnené násypmi a priekopami.

Belo IV. a jeho výsadné listiny, Belo IV. a situácia v Uhorsku za jeho vlády

Syn Ondreja II. Belo sa ešte za života svojho otca snažil prinavrátiť rozdané kráľovské majetky do rúk kráľovskej komory. V tejto politike pokračoval aj ako kráľ. Belo IV. 1235-1270 sa ocitol vo veľmi ťažkom postavení, keď v roku 1241 Uhorsko napadli Tatári, ktorí po víťazstvách nad spojenými vojskami ruských kniežat a Polovcov prenikli do strednej Európy.Už ako spoluvládca svojho otca prejavil štátnické schopnosti. Bránil otcovi v rozdávaní kráľovských majetkov, v niektorých prípadoch aj rušil jeho rozhodnutia. Po korunovácií odobral šľachticom neoprávnene darované kráľovské majetky. Postupne strácal podporu šľachty a usiloval sa posilniť vrstvu kráľovských servientov.Je zviazané hromadné udeľovanie mestských privilégií. Ako prvá dostala v roku 1238 mestské privilégium Trnava, potom Banská Štiavnica, Krupina, Zvolen, Starý Tekov, Banská Bystrica.

Za vlády Bela IV. nastali zmeny aj v súdnej organizácii, kedy sa vytvára samosprávna šľachtická organizácia – šľachtický komitát a vytvára sa vrstva závislých obyvateľov, čiže poddaných a nevoľníkov. Sudcom ostáva palatín a župná kongregácia, ktorá sa schádza len raz do roka.Kolonisti – hostia mali svoje osobitné súdy v mestách, nad ktorými vykonával odvolacie súdnictvo tavernikálny súd.Osobné súdnictvo panovníka sa označovalo ako – “specialis praesentia regia”, ktorú vykonával kráľ v kráľovskej rade a ním vynesené rozsudky vydával dvorský kancelár alebo vicekancelár.V Uhorsku od 13. storočia bola známa aj inštitúcia verejného notárstva. Pôsobili tu verejný notári, ktorých menoval biskup alebo pápež z radov duchovných. Nimi vystavené listiny boli platné len pred cirkevnými súdmi.