Niekoľko zvierat sa vyľakalo a spadlo do vody. Rieka však bola plytká a slony sa prebrodili na druhý breh; ako šli, z vody im vraj vyčnievali len vzpriamené choboty. Hannibalovo vojsko pochodovalo na sever pozdĺž východného brehu Rhôny až k rieke Drôme, potom sa vydalo na východ k alpskému predhoriu. Presná trasa Hannibalovho prechodu cez Alpy nie je známa. Antickí autori sa však domnievajú, že prechod sa začal na východ od Die, pravdepodobne pri Col de Grimone, a pokračoval cez Col de la Traversette do údolia Pádu v Taliansku. Hneď na začiatku prechodu muselo Hannibalovo vojsko odraziť útok galského kmeňa Allobrogov, pri ktorom stratilo mnoho mužov i koní. Ešte toho istého dňa však Hannibal dobyl neďaleké mesto a doplnil stav jazdy i zásob. Hannibalovo vojsko muselo často prechádzať cez úzke skalné chodníky nad strmými zrázmi. Nevyhlo sa ďalším zrážkam s nepriateľskými kmeňmi. V jednom prípade zhadzovali útočníci na Hannibalových vojakov balvany. Na siedmy deň pochodu musel Hannibal rozmiestniť časť svojho vojska na okraji chodníka, aby chránil ťažné zvieratá pred pádom do priepasti, kde sa vojaci usilovali preniknúť na bezpečnejšie územie pod plášťom noci. Mráz a zosuvy pôdy však spôsobili väčšie straty ako nepriateľské útoky. Mnoho vojakov i zvierat zahynulo, keď sa pošmykli a zrútili do úšustov. Na deviaty deň pochodu Hannibalovo vojsko po niekoľkonásobnom blúdení dosiahlo najvyšší bod cesty. Ťažkosti však nastali aj počas zostupu. Na dvanásty deň zosuv pôdy vojsku celkom zatarasil cestu. Chodník bolo treba uvoľniť, aby mohli prejsť slony a kone. Jeden obrovský balvan museli Hannibalovi vojaci odstrániť tak, že na ňom založili oheň, zohriali ho a potom obliali skysnutým vínom. Balvan popraskal a mohli ho rozbiť sekerami. Na pätnásty deň dosiahlo kartáginské vojsko pádsku nížinu. Aj keď Hannibal po ceste stratil najmenej 20 000 mužov, všetkých 37 slonov pochod prežilo (všetky až na jedného však uhynuli počas budúcej tuhej zimy). Hannibal potom na pláňach pri rieke Ticino porazil rímske vojská, ktoré viedol Scipio. Hannibal bojoval s Rimanmi v Taliansku ďalších 15 rokov, zvíťazil v troch veľkých bitkách a mnohých menších zrážkach. Hoci našiel medzi Rímu podliehajúcimi kmeňmi spojencov, nemal dosť vojakov, aby Rím rozdrvil. Slony sa v bojoch používali najmä na zastrašenie nepriateľa, ale aj ako tanky na rozrážanie protivníkových šíkov. Na chrbty sa slonom umiestňovali vežičky, z ktorých sa dalo strieľať šípmi a hádzať oštepmi, nejestvujú však dôkazy, že by takéto strieľne nosili Hannibalove slony.