Roku 1713 sa Karola VI. začínal obávať o následnika dynastie. Celá rodina bola znepokojená tým, že ešte stále neprichádza potomok. Pre pripad, že by nemal syna, vyniesol Karol VI. ustanovenie, tzv. pragmatickú sankciu, oprávňujúce nastúpiť na trón jeho dcéry, a ak by mal ostať bezdetný, určil za dedičky trónu dcéry Jozefa I. a Leopolda. Ešte mal však nádej na vlastne deti.
Po osemročnom manželstve sa narodil následník trónu menom Leopold. No už po šiestich mesiacoch synček zomrel. V nasledujúcich rokoch sa narodili Karolovi VI. tri dcéry, medzi nimi aj najstaršia Mária Terézia. Karol VI. sa však nevzdával nádeje na mužského potomka a ešte vždy nevidel v Marii Terézii, narodenej 13. mája 1717, následíčku trónu. Toto veselé a živé dieťa, rovnako ako jej sestry, rozhodne nevychovával ako budúcu panovníčku. Tak ako aj ostatné habsburské princezné, dostala len základné vzdelanie.
Veľký dôraz sa kládol na vyučovanie jazykov. Nemčinu ako materinský jazyk dosť zanedbávali, takže nikdy sa poriadne nenaučila pravopis, no o to väčšie vedomosti získala z francúštiny, ktorú výborne ovládala slovom i písmom. Pritom sa učila latinčinu, taliančina a španielčinu. Už roku 1723 sa v užšom dvornom kruhu objavil pätnásťročný František Štefan, syn vojvodu Leopolda Lotrinského. O tom, že sa má pohybovať v cisárovej blízkosti, rozhodol Eugen Savojský. Bol veľmi pekný a sympatický, vyznačoval sa neodolateľnou milosťou a okrem toho sa správal veľmi skromne. A tak sa stalo, že si získal všetky srdcia.
Cisár mal princa rád a brával ho so sebou na poľovačky. Videl v ňom syna, ktorého mu osud nedožičil. Čoskoro sa cisár začal zaujímať o jeho vzdelanie, kde zbadal isté medzery. Podobne, ako Mária Terézia, sa do smrti ani on nenaučil poriadne nemecký pravopis. Karol VI. začal velmi skoro rozmýšľať aj o zväzku Márie Terézie a Františka Štefana, za predpokladu, že by sa Mária nestala následníčkou trónu, ale ostala arcivojvodkyňou. Pokiaľ ale ide o sobášne plány, bol cisár voči Lotrinskému zdržanlivý. Popritom prišiel do úvahy aj zväzok Márie s o desať rokov mladším bavorským princom Maximiliánom Jozefom Bavorským. Tento plán, ktorý podporoval hlavne princ Eugen, by bol habsburgovcom vyniesol Bavorsko. Neslobodno pritom zabúdať, že u dvanásťročnej Márie nemohlo byť v tom čase reči o láske. Malá Mária mala isto Františka rada a možno ho, primerane svojmu veku, aj obdivovala, ale nič viac. Ťažko predpokladať, že by Mária bola nejako mimoriadne trpela odlúčením Františka na tri roky.
V máji 1732 prichádza František opäť na krátku navštevu do Viedne. Cisár mu ponúkne post miestodržiteľa so sídlom v Prešporku. František nový post prijme. Cisárov srdečný vzťah k nemu ostáva nezmenený. Hrozilo, že Lotrinsko bude musieť byť odstúpené Francúzku. Tým by bol František stratil územie. Habsburská dcéra sa však mohla vydať len za knieža veľkej krajiny. Pravdepodobnosť manželského zväzku sa čím ďalej tým viac rozplývala. Práve vtedy sa ukázalo, že Márii Terézii nie je František ľahostajný. Karol VI. stál pred ťažkým rozhodnutím. Zaľubenci sa v tomto období často stretávali verejne, ale aj tajne. No stále sa nezdalo, že by sa táto ľúbostná romanca mala skončiť dobre. Politika si žiadala svoje a na lásku sa nebral ohľad.
Počas rokovaní o predbežný mier s Francúzskom sa vynorila nevyhnutnosť odstúpiť Lotrinsko. Požadovalo sa to pre prípad, že by František vstúpil do zväzku s habsburgským rodom. Johann Christoph Bartenstein, cisárov politický poradca, žiadal od Františka Štefana „Ak neodstúpite, vyhoďte si arcivojvodkyňu z hlavy“. Cisár však nesúhalsil, aby sa jeho obľúbenec stal obeťou politiky, a preto povolil sobaš Márie Terézie s Františkom Štefanom. Dňa 31. januára 1736 sa František v sprievode svojich dvoranov poberie do zámku cisárskych rodičov požiadať o ruku Márie Terézie. Tí sa v tom období stále nevzdávajú nádeje na mužského potomka.
Po pytačkách sa ženích vracia do Bratislavy a medzi ním a Máriou Teréziou sa rozpúta ľúbostná korešpondencia. Tá, ktorú si František 12. februára 1736 vedie k oltáru, je len jednoduchou arcivojvodkyňou. Sobáš sa má uzavrieť o šiestej hodine večer v Augustiniánskom kostole. Uskutočnil sa sobáš z lásky v tej rakúskej dynastii, ktorá sa preslávila svojou diplomaciou pri uzatváraní sobášov. Tento sobáš však nevyniesol nič, len šťastnú Máriu Teréziu. Na svadobnú cestu šli do Mariazell, kde ďakuje Bohu za toto šťastie. Má osemnásť rokov, keď začína nový úsek svojho života a tak isto ako dvadsaťsedemročný František netuší, kam ju život zaveje.
Dodatok:
Mária Terézia sa stala následovníčkou trónu po smrti Karola VI. 20. októbra 1740. Mária Terézia mala šestnásť detí. Zomrela 29. novembra 1780. Následovníkom trónu bol jej syn Jozef II.
