referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Klaudia
Nedeľa, 17. novembra 2019
Staroveké Grécko
Dátum pridania: 06.02.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: chyxo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 479
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
Ani jedna zo starovekých civilizácií nemala taký trvalý vplyv na celý svet ako staroveké Grécko. Ešte aj dnes sa napodobňuje sloh gréckych stavieb. Grécki myslitelia položili základy matematiky a vedy a kládli si otázky o živote, ktorými sa zaoberáme i dnes. Myšlienka demokracie (vlády ľudu) má svoje korene v gréckych Aténach. To isté sa vzťahuje aj na moderné divadlo a dokonca mnohé naše slová majú pôvod v gréčtine.Len málo starovekých civilizácií vytvorilo také množstvo rôznorodých umeleckých diel ako Grécko. Neboli to len obdivuhodné stavby, ale aj celý rad nádherných sôch.

Antické Grécko sa preslávilo aj svojím divadlom. Hry, ktorých autormi sú Sofokles, Euripides a Aristofanes, sa hrajú dodnesUčenci starovekého Grécka, ako napr. Táles a Aristoteles, sa zaslúžili svojím pohľadom na svet a ustavičným kladením si otázok o veľa dôležitých objavov. Pytagoras a Euklides objavili základné matematické zákony. Archimedes vysvetlil, prečo lode plávajú. Anaxagoras zistil, že ak sa Slnko, Zem a Mesiac nachádzajú v jednej priamke, dochádza k zatmeniu Zeme.

Mnoho myšlienok, ktoré sme považovali za nové, v skutočnosti objavili už Gréci. V tomto storočí sme iba získali istotu, že všetku hmotu tvoria maličké atómy, ale grécky učenec Demokritos prišiel na to už pred 2500 rokmi. Grécki myslitelia Platón a Sokrates premýšľali aj o tom, ako by sa ľudia mali správať a aký politický systém je najlepší. Ich myšlienky sa stali základom modernej filozofie.Najstaršie Grécke písmo bolo lineárne. Neskôr sa vyvinula hlásková abeceda, ktorá je základom aj nášho písma.Gréci mali aj svojich bohov ktorých si predstavovali v ľudskej podobe so zlými i dobrými vlasnostami a boli nesmrteľný. Sídlili na najvyššom gréckom vrchu Olympe. Na ich počesť sa každé štyri roky konali olympijské hry. Staroveké Grécko nás obohatilo aj o literátov, sochárov, filozofov, filozofov.

Sochári:

POLYKLEITOS Z ARGU - grécky sochár z 5.storočia pred n. l. Vynikol ako tvorca bronzových sôch atlétov; jeho socha Doryfora (Atléta nesúceho oštep) sa stala svojimi proporciami vzorom pre neskorších sochárov.

PRAXITELES - významný grécky sochár (asi 390 - 330 pred n. l.). Narodil sa a pôsobil v Aténach; pokiaľ vieme, prvý vytvoril ženský akt (tzv. Afroditu Knidskú). V Olympii sa našiel mramorový originál jeho sochy Herma s Dionýzom. SKOPAS - grécky sochár zo 4. storočia pred n. l. Zúčastnil sa výzdoby Artemidinho chrámu v Efeze a Mauzólea v Halikarnase.

LYSIPPOS - grécky sochár zo Sikyóna na Peloponéze, činný v druhej polovici 4. storočia pred n. l. Podľa antických správ vytvoril asi 1500 diel, poväčšine portrétnych sôch. Bol učiteľom Chareta z Lindu, tvorcu Rodoského kolosa.

FEIDIAS - jeden z najväčších gréckych a svetových sochárov (asi 500 - 429 pred n. l.). Viedol umeleckú výzdobu aténskeho Partenónu a vytvoril rad veľkolepých sôch, medzi nimi Dia Olympijského.

Literáti:

AISCHYLOS - jeden z najväčších gréckych a svetových dramatických básníkov (525 - 456 pred n. l.). Napísal 90 tragédií, z nich sa zachovalo sedem: Prosebnice, Peržania, Siedmi proti Tébam, Spútaný Prometeus a trilógia Oresteia.

ARISTOFANES - najväčší grécky básnik komédií (asi 445 - 380 pred n. l.). Narodil sa a pôsobil v Aténach; napísal 44 hier, z nich sa zachovalo jedenásť, medzi nimi Jazdci, Oblaky, Mier, Vtáci, Žaby, Ženský snem, Lysistrata a Plutos.

EURIPIDES - jeden z najväčších gréckych dramatikov (480 - 406 pred n. l.). Napísal 92 tragédií, zachovalo sa ich osemnásť; medzi najvýznamnejšie patrí Medeia, Elektra, Orestes, Trójanky, Ifigeneia v Aulide a Ifigeneia v Taauride.

SOFOKOLES - jeden z najväčších gréckych dramatikov (497 - 406 pred n. l.). Napísal 123 tragédií, z nich sa zachovalo sedem: Kráľ Oidipus, Oidipus na Kolóne, Antigona, Filoketes, Aias, Trachíňanky a Elektra.

Historici:

HERODOTOS - prvý grécky historik, autor deviatich kníh Dejín (asi 484 - 430 pred n. l.), rodák z Halikarnasu. Právom sa nazýva „otec dejepisu“. Napísal vyčerpávajúce dejiny grécko-perzského sveta od mýtických počiatkov do r. 479 pred n. l. Jeho dielo zahŕňa históriu Perzskej ríše s početnými odbočkami týkajúcimi sa Egypta. Navštívil miesta značne vzdialené od Atén - Babylon, Egypt, oblasť Čierneho mora, kde zhromažďoval informácie od ľudí, s ktorými sa stretol, a robil vlastné pozorovania. Jeho Dejiny obsahujú vynikajúce poznatky o súdobom gréckom a perzskom svete. Ide o najstaršie prozaické dielo zachované z čias starovekého Grécka.
TUKI(Y)DIDES - grécky historik (asi 460 - 395 pred n. l.). Napísal Dejiny peloponézskej vojny, ktorej sa zúčastnil ako neúspešný veliteľ aténskeho loďstva. Pre kritické skúmanie prameňov a vysvetľovanie historických udalostí mocenskými a hospodárskymi pomermi sa považuje za zakladateľa vedeckého dejepisectva. Vyvinul obrovské úsilie, aby overil pramene, dokonca aj informácie od očitých svedkov.

XENOFÓN (cca 430 - cca 355 pred n. l.), grécky historik, filozof a vojenský veliteľ. Predtým ako s 10 000 gréckymi žoldniermi, najatými Kýrom mladším, ktorý chcel uchvátiť perzský trón svojmu staršiemu bratovi Artaxerxesovi, opustol r. 401 pred n. l. Atény, bol Xenofón Sokratovým žiakom. Po Kýrovej porážke pri Kúnaxách zvolili žoldnieri Xenofonta za generála. Potom ich viedol späť 1500 km cez Malú Áziu k Čiernemu moru. Svoje zážitky neskôr opísal v Anabáze. Xenofón bojoval pod velením spartského kráľa Agesilaa vo výprave, ktorá priniesla Sparte víťazstvo nad Aténami a Tébami. Aténčania ho vypovedali a Sparťania mu darovali statok neďaleko Olympie. Neskôr Xenofón odišiel do Korintu. R. 360 pred n. l. sa vrátil do Atén, kde strávil zvyšok života. Z ostatných Xenofontových diel treba uviesť spis Hellénika, kde pokračuje v opise gréckych dejín od r. 411 pred n. l., kam svoje rozprávanie doviedol, Tukydides, a dielo Memorabilia, zaznamenávajúce spomienky na Sokrata.

Filozofi:

PROTAGORAS - jeden z najznámejších sofistov, (asi 480 - 410 pred n. l.) - jeho učiteľská činnosť mu priniesla veľký úspech a majetok, po obžalovaní z bezbožnosti musel z Atén utiecť.

GORGIAS - sofista, (asi 485 - 380 pred n. l.) otvoril si v Aténach školu, a tak sa stal prvým a snáď aj najúspešnejším učiteľom rétoriky. Vyučovaním a vzdelávaním občanov vraj tiež nadobudol veľký majetok.

PYTAGORAS - grécky matematik a filozof (asi 580 - 500 pred n. l.). Pochádzal zo Samu a pôsobil hlavne v juhoitalskom Krotóne. Ako filozof bol idealista; ako matematik si však získal zásluhy (okrem iného) objavením známej vety, že obsah štvorca nad preponou pravouhlého trojuholníka sa rovná súčtu štvorcov nad odvesnami.

PLATÓN - grécky filozof, jeden z najvýznamnejších predstaviteľov antického idealizmu (427 - 347 pred n. l.). Narodil sa na Aigíne, filozofii sa začal venovať pod vplyvom Sokrata; okolo roku 387 pred n. l. založil v Aténach filozofickú školu zvanú Akadémia, ktorá potom existovala vyše 900 rokov. Jeho literárne dielo je neobyčajne rozsiahle; poznáme 34 kníh, medzi nimi spisy Politika, Ústava, Zákony a Obrana Sokratova.

SOKRATES - grécky filozof, významný predstaviteľ antického idealizmu (496 - 399 pred n. l.). Jeho učenie poznáme iba zo spisov jeho žiakov, najmä Platóna; sám nič nenapísal. Pre obvinenie, že vraj zavádza nových bohov a kazí mládež, ho odsúdili v Aténach na smrť. Hoci mu dali možnosť utiecť, rešpektoval rozhodnutie súdu a vypil podanú čašu jedu.

ARISTOTELES - grécky filozof a učenec, „najväčší mysliteľ staroveku“ (Marx). Narodil sa v Stageire na Chalkidike, žil v rokoch 384 - 322 pred n. l., bol vychovávateľom Alexandra Veľkého a okolo roku 335 pred n. l. založil v Aténach filozofickú školu lykeion. Zaoberal sa takmer všetkými odbormi ľudských vedomostí a napísal 400 kníh, z ktorých sa asi 150 zachovalo. Z nich najznámejšie sú Etika Nikomachova, Politika a Metafyzika.
 
Podobné referáty
Staroveké Grécko SOŠ 2.8896 1086 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.8909 486 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9920 2602 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9556 8155 slov
Staroveké Grécko SOŠ 2.9607 2646 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9629 732 slov
Staroveké Grécko 2.9665 2520 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9668 1082 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9647 2580 slov
Staroveké Grécko GYM 2.9614 1593 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.