októbra sa Martinskou deklaráciou k nemu prihlásila slovenská politická reprezentácia. Roku 1920 bola schválená ústava Československej republiky. Československo sa stalo parlamentnou demokratickou republikou. Problémy spôsoboval najmä jej multietnický charakter. Vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi komplikovali ekonomické a sociálne rozdiely, rôzne historické tradície, oficiálna doktrína jednotného československého národa. Na tieto problémy poukazovala Hlinkova slovenská ľudová strana a Slovenská národná strana, ktoré sa usilovali o autonómiu Slovenska. Bola vyhlásená po Mníchovskom diktáte 6. októbra 1938. Vytvoril sa slovenský snem a vláda na čele s Jozefom Tisom. Politickú moc prevzala HSĽS. 14. marca 1939 bol vyhlásený samostatný slovenský štát, ktorý sa podľa ústavy z júla 1939 volal Slovenská republika. Proti jej totalitnému režimu sa postupne formoval odboj, ktorý vyvrcholil Slovenským národným povstaním. Jeho predstavitelia sa prihlásili k obnoveniu spoločného štátu Čechov a Slovákov na princípe rovnoprávnosti. Od októbra 1944 do mája 1945 oslobodzovali územie Slovenska Sovietska armáda spolu s 1. československým armádnym zborom. Podľa Košického vládneho programu sa obnovila Československá republika ako spoločný štát dvoch rovnoprávnych národov. Predstaviteľkou zvrchovanosti slovenského národa sa stala Slovenská národná rada. Tzv. tri pražské dohody z roku 1945 a 1946 však opäť posilnili právomoci ústrednej vlády na úkor slovenskej samosprávy. Vznikol tak centralistický model štátoprávneho usporiadania, ktorý sa zakotvil v Ústave 9. mája. Bol to základný zákon totalitného režimu, ktorý bol nastolený komunistickým prevratom 25. februára 1948. Jeho súčasťou bolo kruté prenasledovanie skutočných či iba vymyslených odporcov režimu, tzv. triednych nepriateľov. V Československu bolo v politických procesoch vyhlásených 232 rozsudkov smrti, z ktorých sa vykonalo 178. V období socialistickej výstavby sa začalo spriemyselňovanie Slovenska, čo spôsobilo zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne väčšiny jeho obyvateľov. Začiatkom 60. rokov sa režim dostával do morálnej i hospodárskej krízy, ktorej výsledkom bol demokratizačný proces rokov 1968 - 1969. Vtedy sa oživila otázka rovnoprávneho postavenia Slovenska v spoločnom štáte. Slovenskí politici za podpory verejnosti žiadali federatívne usporiadanie, čo sa v októbri 1968 uskutočnilo. V tom čase však bol už "socializmus s ľudskou tvárou" potlačený okupáciou piatich armád Varšavskej zmluvy na území Československa. Nastalo obdobie "normalizácie".