Pod týmto heslom začali dogmatickí komunisti upevňovať svoju moc. Jej výsledkom boli opäť čistky, tisíce ľudí prepustili zo zamestnania, odoberali im cestovné pasy a nesmeli verejne vystupovať. Obeťou "normalizácie" sa stala aj federácia, ktorá zostala len na papieri. Normalizačný proces sa prejavil aj v stagnácii hospodárskeho života. vládna moc prenasledovala nezávislé názory. Napriek tomu silneli prejavy nesúhlasu s politikou "normalizačného procesu". Na Slovensku ich vyjadrovali najmä katolícky veriaci, skupiny ochrancov prírody a nezávislej inteligencie. K pádu totalitného komunistického režimu prišlo v novembri 1989. Aj na Slovensku prebiehali masové protestné akcie, ktoré viedlo demokratické hnutie Verejnosť proti násiliu. V ponovembrovom vývoji sa jedným z hlavných problémov ukázala byť štátoprávna otázka. Rokovania o nej v roku 1990 - 1992 medzi českou a slovenskou reprezentáciou neviedli k obojstranne uspokojivým výsledkom. Až po voľbách r. 1992 sa víťazi - Hnutie za demokratické Slovensko a česká Občiansko demokratická strana dohodli na rozdelení československej federácie na samostatný český a samostatný slovenský štát. 1. januára 1993 vstúpila do svetovej rodiny samostatných štátov Slovenská republika. Je demokratickým štátom a uchádza sa o členstvo v Európskej únii a v NATO. .