- štát vo východnej časti strednej Európy. Jeho obyvatelia, príslušníci slovenského národa, tu žijú spolu s národnostnými menšinami.Slováci sú potomkami slovanských kmeňov, ktoré sa v 5. - 6. storočí usadili v Karpatskej kotline. Konflikty s Avarmi ich prinútili zjednocovať sa. Tak vznikol prvý známy slovanský kmeňový zväz, ktorý pravdepodobne zasahoval aj na dnešné územie Slovenska - Samova ríša. Od konca prvej tretiny 9. storočia do začiatku 10. storočia bolo Slovensko súčasťou Veľkej Moravy. Od začiatku 11. storočia bolo jeho územie postupne začlenené do Uhorského kráľovstva. Aj keď Slovensko v jeho rámci netvorilo osobitný územný a politický celok, predsa bolo ekonomicky i etnicky odlišnou, vyspelou časťou Uhorska. Na tomto teritóriu sa vytvárali predpoklady na formovanie slovenskej národnosti. Najstarší písomný záznam slova "slovenský" sa objavuje v listine cirkevného hodnostára v Kláštore pod Znievom z roku 1294. Dôkazom prejavu slovenského povedomia je Privilegium Pro Slavis z roku 1381. I pôsobenie husitov a bratríkov v 15. storočí čiastočne posilňovalo, najmä v mestách, slovenskú národnosť. Po bitke pri Moháči v roku 1526 sa Uhorsko, teda aj Slovensko, stalo súčasťou habsburskej monarchie. V dôsledku tureckej prítomnosti tvorilo územie Slovenska jadro Uhorska a Bratislava sa na takmer tri storočia stala jeho hlavným a najdôležitejším mestom. Po Satmárskom mieri sa v krajine skonsolidovali politické a hospodárske pomery. Koncom 18. storočia sa pod vplyvom osvietenských myšlienok a celkovej modernizácie začali aj v strednej Európe formovať moderné národy. Slovenskí predstavitelia sa usilovali o uznanie jazykových, kultúrnych a politických práv. Prvý ucelený politický program Žiadosti slovenského národa sa zrodil v revolučnom roku 1848. Narazil však na tvrdý odpor maďarských predstaviteľov uhorskej moci, podobne ako aj druhý slovenský program - Memorandum národa slovenského z roku 1861. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a vzniku dualistickej monarchie roku 1867 sa zostrila maďarizácia. Medzi obranné prostriedky proti nej patrila aj spolupráca medzi slovenskými a českými kultúrnymi či politickými predstaviteľmi. Vyvrcholila v spoločnom odboji počas 1. sv. vojny. Najmä v jeho zahraničnej zložke sa vykryštalizovala koncepcia spoločného československého štátu. Vyjadrovala ju Clevelandská a Pittsburská dohoda. Samostatný česko-slovenský štát bol vyhlásený v Prahe 28. októbra 1918 a 30.