referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Uršula
Štvrtok, 21. októbra 2021
Neolit na Slovensku
Dátum pridania: 30.01.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: lusi789
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 796
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 2.4
Priemerná známka: 2.98 Rýchle čítanie: 4m 0s
Pomalé čítanie: 6m 0s
 

Periodizácia:

Starší Neolit (6 000 - 5 200 / 4 900 p.n.l.)
Stredný Neolit (5 200 / 4 900 - 4 700 / 4 500 p.n.l.)
Mladý Neolit (4 700 / 4 500 - 4 000 / 3900 p.n.l.)
Starý neolit (6 000- 5 200 / 4 900 p.n.l.) 

Neolit sa na Slovensku datuje do obdobia od 5 600 rokov pred naším letopočtom po rok 2 900 pred naším letopočtom. Neolit bol na naše územie prinesený kultúrami južných oblastí. Obyvatelia nášho územia žili ešte v dobe mezolitu, keď sa v oblasti predného východu, konkrétne v oblasti úrodného polmesiaca, začali formovať prvé skupiny ľudí neolitických kultúr.

Charakteristika neolitu

Obdobie neolitu bolo vyčlenené na základe prevratných zmien, ktoré sa udiali vživote ľudskej spoločnosti. Tieto zmeny sa všeobecne zahŕňajú pod spoločný názov neolitická revolúcia.

Hlavné rozdiely oproti predchádzajúcemu obdobiu:

· prechod od tzv. neproduktívneho hospodárstva k hospodárstvu produktívnemu,
· usadlý spôsob života, čiže stavanie pevnejších domov na dlhšie obdobie a neskôr vznik osád,
· účelové pestovanie plodín, z ktorých prvé boli obilniny - pšenica, raž,
· postupný vývoj náradia, ktoré ľuďom uľahčovalo prácu,
· domestikovanie zvierat,
· výroba keramiky.

Slovensko

Vývoj Slovenska v neolite bol spojený hlavne s južnejšími - "vyspelejšími oblasťami", odkiaľ bola na naše územie prinesená i prvá keramika. V neskorších dobách sa územie Slovenska stalo akousi križovatkou kultúr príchodiacich zo všetkých svetových strán, ktorými bolo viac alebo menej ovplyvnené. Z kultúrnohistorického hľadiska sa Slovensko delilo na dva územné celky, totožné s povodiami hlavných riek - Dunaja a Tisy. Prví poľnohospodári na našom území boli nositeľmi veľkej stredoeurópskej kultúry s lineárnou keramikou, resp. s východnou lineárnou keramikou v Potisí. Produktívne hospodárstvo zasiahlo aj do prírodného prostredia. Rozširovaním polí a získavaním dreva na stavebné účely došlo k postupnému odlesňovaniu a tým následne k erózii odlesneného územia. Najskôr sa osídľovali najúrodnejšie oblasti s čiernozemami. Začiatkom 4. tisícročia pred n. l. v súvislosti s nástupom suchšieho klimatického obdobia sa osídlenie presunulo na hnedozeme, ktoré boli schopné akumulovať a zadržiavať vodu. Iné:

· Neolit je súčasť kamennej doby, takže kameň bol stále ešte hlavnou zložkou na výrobu dokonale spracovaných nástrojov,
· deľba práce sa ešte nerozvinula, i keď muži a ženy vykonávali odlišné práce,
· populačný rast, ktorý bol príčinou rozsiahlej neolitickej kolonizácie, ktorá zasiahla pomerne skoro aj naše krajiny, odvtedy trvale osídlené,
· usilovnosť nositeľov neolitických poľnohospodárskych civilizácií, akceptovanie kultúrnych výdobytkov, ich pretváranie a dotváranie viedli ku koreňom dnešnej našej civilizácie, najmä európskej.

Nástroje

· kamenné nástroje (sekery, dláta, kliny) – obrúsené, neskôr prevŕtané
· kosák
· jednoduchý mlynček (jeden ploský, jeden guľový kameň s drsným povrchom)
· namiesto drevených a kamenných nádob – tvarované a vypaľované hlinené nástroje = keramika (svedectvo kultúrneho vývoja)
· jednoduché drevenétkáčske krosná - tkanie textílií z ľanu a vlny 

Sídla a obydlia

Sídliská tvorili otvorené nížinné osady s 5- 6 domami. Domy boli s drevenou nosnou konštrukciou, steny vypletené prútím a vymazané hlinou, so sedlovou strechou. Na západnom Slovensku bol obvyklý viacpriestorový halový dom, dlhý 15 až 40, niekedy aj viac metrov. V Potisí uprednostňovali menšie jedno a dvojpriestorové príbytky s rozmermi 4 x 8 m. Vedľa domov boli tzv. sídliskové jamy, hliniská, z ktorých čerpali hlinu na stavbu domov a postupom času sa zapĺňali odpadkami. Okrem obytných domov si obyvatelia budovali zásobné jamy so zúženým otvorom a vymazanými a vypálenými stenami. V priebehu 4. tisícročia pred n. l. sa objavujú veľké osady prevažne s menšími domami. 

Náboženstvo a umenie

Náboženstvo malo niekoľko kultov: kultpredkov, plodnosti zeme, matky. Náboženstvo bolo prvým pokusom o vysvetlenie sveta, čo pre nedostatok informácií vyúsťovalo do bájí a povestí. Formoval sa teizmus (viera v božstvo). Pozorovanie skutočnosti malo za následok poznávanie súvislostí niektorých javov (siatie, žatva) a stotožňovanie prírodných javov (dažde, búrky) s náboženskými predstavami, nadprirodzenými bytosťami. Umenie sa zameriavalo iba na niektoré stránky života - vytvárali sošky žien (zobrazujú plodnosť). Zdobili nádoby, ktoré sa vyrábali v každej osade.

 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.