Austrálski domorodci, pôvodné polokočovné obyvateľstvo Austrálie, ktoré sem prišlo pravdepodobne pred 50 000 až 60 000 rokmi, v súčasnosti názov pre ich potomkov. Živili sa lovom a zberačstvom. Keď v r. 1788 prišli Európania do Austrálie, bolo tam asi 300 000 domorodcov, ktorí mali zložitú spoločenskú organizáciu, mýty a rituály a hovorili viac než 200 jazykmi. Po sto rokoch ich počet klesol na 50 000 v dôsledku konfliktov s novými usadlíkmi, straty pôdy, poklesu pôrodnosti a aj vplyvom európskych chorôb a účinkov alkoholu.
V polovici 90. rokov 20. storočia počet domorodcov dosahoval takmer 257 000 a tvoril 1,5 % austrálskeho obyvateľstva. V 30. rokoch vznikli v strednej a severnej Austrálii rezervácie. Domorodci dnes vlastnia 12 % pôdy. V r. 1948 sa stali austrálskymi občanmi a od tých čias sa začala obnovovať ich kultúra. Zároveň silneli požiadavky na ich rovnoprávne postavenie. Austrálski domorodci majú bohatý duchovný život vychádzajúci z Tjukurpy (Času snenia). Bol to zlatý vek, keď duchovia stvorili svet a "snenie" sprostredkovávalo kontakt s nimi. Domorodci kráčajú rozsiahlymi územiami púšte vedení neviditeľnými "slovami piesne", schádzajú sa na posvätných miestach, čím sa dostávajú do konfliktu so záujmami ťažobných spoločností. Najslávnejším z týchto miest je Uluru (Ayersova skala). V r. 1993 vláda zmenila oficiálne tvrdenie, že Európania objavili Austráliu neobývanú, a r. 1996 uznal Najvyšší súd právo austrálskych domorodcov na štátne územie. Na základe zákona prijatého r. 1993 požadujú domorodci až 42 % územia Austrálie.