Politika a história
V 18 stročí patrilo Francúzsko k najväčším a najstabilnejším krajinám v Európe.
V roku 1788 bolo najmocnejším štátom v Európe, žilo v ňom 26 miliónov ľudí.
Ľudovít XV(1715-1774)
Dovoľoval parlamentu aby dával neveriacich vešať a lámať v kolese.
Za jeho vlády bol významný kardinál Fleury:bývalí kráľov vychovávateľ a riaditeľ francúzskej vlády, podarilo sa mu dosiahnuť rovnováhu rozpočtu- bola zvýšená daň z majetku a takzvaný dobrovoľný dar.Za kardinála nastal rozvoj prístavov, bol založený Úrad na správu ciest. Bol možný voľný obchod zo západoidickými ostrovmi.
Ľudovít XVI(1774-1792)
Absolutistická monarchia(kráľova osoba je všetkým). Heslo bolo: aký je panovník taký je režim. Nezaujímala ho politika ani vládnutie, nebol hlupák,vyzná sa v históriia v zemepise a hovoril anglicky.Mal sklon k obezite, prejavoval záujem o lov a umelecké zámočníctvo.Bol nerozhodný.Oženili ho keď mal 16 rokov s rakúskou arcivojvodkyňou Máriou Antoinettou- matka jej prikázala aby cez manžela ovplyvňovala politiku, chcela sa mu s láskou venovať ale on sa jej náklonnosti bál tak si našla kamarátky.Ľudovít XVI pri svojom nástupe na trón vyhlásil: Prial by som si byť milovaný.Paradoxné je že ho sťali.
V 18. storočí sa vo Francúzsku delila spoločnosť na tri stavy: šlachta, cirkev a pracujúci ľud. Z toho boli prvé dva stavy privilegované, teda oslobodené od platenia daní. Keďže sa situácia už dlhodobo nezlepšovala, Francúzom sa veľké investície do získania nových kolónií nevrátili a štátna pokladnica zívala prázdnotou, tak sa začal francúzsky ľud búriť. Zatiaľ, čo sa šlachta zabávala dekadentnými zábavkami a mínala peniaze, tak tretí stav žil v neustálej chudobe a biede. Tak teda tretí stav pod vplyvom osvietenských myšlienok, najmä Jeana Jacquesa Rousseau a jeho vízií o rovnosti ľudí a demokracií, začali na vidieku prepukať nepokoje a lokálne povstania. Pod vplyvom týchto udalostí zvolal kráľ Ľudovít XVI. generálne stavy, ktoré boli naposledy zvolané v roku 1614. Zástupcovia tretieho stavu žiadali spoločné hlasovanie a hlasovanie za osobu. Kráľ povolila a Národné zhomaždenie začalo zasadať v Loptovej sieni vo Versailes. Narodné zhromaždenie chcelo prijať ústavu, ale to kráľ zamietol. Niektorí radikáli ako Mirabeau žačali volať po reformách, čo sa však nepáčilo šlachte a tak násilné demonštrácie vyvrcholili dňa 14.7. útokom parížskeho ľudu na väzenie Bastila. Dňa 4.8. boli zrušené výsady, čo oslobodilo roľníkov od platenia desiatkov. V ten istý deň bolo definitívne zrušené feudálne zriadenie. Na konci augusta bola prijatá Deklarácia ľudských a občianskych práv.
Nasledujúce dva roky bola pripravovaná ustava, Národné zhromaždenie sa premenovalo na Ústavodarné, zatiaľ čo kráľ bol konštitučným panovníkom a musel rešpektovať zákony. Avšak ďalšie prijaté uznesenie nahralo buržoázií, lebo poslancov zhromaždenia mali voliť všetci muži platiaci aspoň nejaké dane. Vznikli dve rozdielne strany: pravicový girondisti a ľavicoví cordeliéri a jakobíni. Ústavodarné zhromaždenie kráľovi vrátilo jeho právomoci v semptembri 1791 s tým, že 14. 9. musel prisahať vernosť novej ústave. Nedôvera voči kráľovi stúpala, keďže sa objavila hrozba kontrarevolúcie. Vojna medzi Frencúzskom a Európou začala 20.4. 1792, kedy Francúzsko vyhlásilo vojnu Rakúsku. Dňa 10. 8. 1792 skončila monarchia, bol obsadený Tuileriesky palác a kráľ bol vyhlásený za zosadeného. Poďla ústavy bol zvolený národný Konvent, ktorý dňa 21. 9. 1792 vyhlásil prvú Francúzsku republiku. Po rýchlom procese bol dňa 21.1.1793 Ľudovít XVI. popravený. Dňa 6. 4. 1793 sa stal hlavnou politickou silou Výbor pre verejné blaho. Necelé dva mesiace 2.6. potom boli girondisti zaknutí a väčšina z nich popravená. Obdobie medzi júnom 1793 a júlom 1794, keď sa výbor pre verejné blaho ocitol v rukách Hory, sa nazýva vláda teroru. Začala občianska vojna a tak malo Francúzsko problémy aj z vnútra a z vonku. Za toto obdobie bolo 40 000 ľudí popravených gilotínou. Medzi nim aj Maria Antoinetta. V júli 1794 bol zvrhnutý aj sám Maximilián Robespierre a aj so svojím bratom Augustínom a ďalšími 20 prívržníkmi bol 28. 7. 1794 popravený. PO jeho páde Konvent spracoval ústavu III. roku. Zhromaždenie nahradili dve rady: Rada starších, kde boli ženatí muži nad 40 rokov a Rada 500 s mužmi nad 30 rokov. Moc malo v rukách päťčlenné Direktórium. Keď voľby v roku 1797 vyhrali rojalisti, ktorí žiadali nastolenie mieru, tak sa Direktórium oprelo o generála Bonaparta, ktorý sa predtým preslávil talianskym ťažením a keď 18. 10. uzavrel vlastný mier s Rakúskom. Obdobie prvej republiky ukončil štatny prevrat Napoleona 9.-10. novembra 1799 a 2. 12. 1804 sa sám vyhlásil za cisára.
Priemysel
Platila sa soľná a pozemková daň, cirkev bola oslobodená od väčšiny daní a sama vyberala desiatok, podielala sa na nákladoch v vzdelaní, skutočnú prácu robili farári boli biedni a zle platený, biskupi mali obrovské dôchodky, jazdili v kočoch a viedli málo príkladný život.V dedinách žilo 20 miliónov z 26 miliónov obyvateľov Franúzska.
Počet nádeníkov rástol. Boli zrušené cechy. Roľník mal vyššie povinnosti voči kráľovi a bol dokonca z biedy nútený kupovať si obilie.Roľníci sa búrili proti rozdeľovaniu obecných pozemkov a proti ohradzovaniu, chránili sa kolektívnymi právami. Obchodná buržuázia: najväčší rozkvet nastal v prístavných mestách, obchod s kolóniami(cukor, káva, indigo, bavlna, obchod s černochmi). Textilný priemysel závislý na obchode, najviac boli rozšírené bavlna a hodváb. Založené spoločnosti: Železiarska akciová spoločnosť- bola v Lotrínsku založená v roku 1782, zamestnávala 800 ľudí; Parížska manifaktúra- zamestnávali v priemere 14 až 20 robotníkov. Šlachta tvorila 1,5% obyvateľov Francúzska a vlastnili 1/5 celej pôdy,dedinský šlachtici sa nazývali zemania.Vplyvná úradnická šlachta sa volala Nobless de Robe. V prvej vláde bol aj Turgot- chcel zrušit robotu,žiadal stavbu ciest, aby ju platili pozemkový vlastníci, chcel zdaniť privilegovaných.
V roku 1777 Ľudovít XVI uznal nezávislosť spojených štátov a uzavrel s nimi zmluvu o spojenectve.
Nový minister financií Necker si požičal na podporu Americkej politiky a tak krajine zväčšil dlh o 600 miliónov. Nastala nezávislosť ľudu.
Umenie, móda a filozofia
Okolo roku 1715 boli katolícke a absolutistické myšlienky ešte stále všemocné. Rozvinula sa nová politická a náboženská filozofia pretože Francúzsko cíti potrebu uvoľniť sa.Veľké city prestali byť v móde. Dámam sú sprístupnené aj najvážnejšie témy ku konverzácii. Rastie vplyv Anglicka na Francúzsko. Významnú úlohu mali spisovatelia:Voltaire, Locke- mali prekážky v triednej pýche a cirkevnej cenzúre. Voltaire-bol obdivovaný a oslavovaný, pripomínal že všetci ľudia či protestanti,židia alebo voľnomyšlienkári majú právo na spravodlivosť.Roky 1750-1770- veľký vplyv filozofov na národ.
Výtvarné umenie
Diderot- prial si aby maliarstvo bolo morálne.Greuze- ilustroval dojemné maličkosti, kreslil zmyselnosť snosných panien.Najväčší a najvýznamnejší francúzsky maliar bol Chardin- jeho maľby zobrazujú prostých ľudí žijúcich počestný život teda nizšiu buržuáziu.Francúzi sa radi zabávali v salónoch, milujú konverzáciu a spoločnosť žien.Francúzština sa stala módnou aj v iných európskych zemiach. Začínalo sa ranné osvietenstvo(predstaviteľov Voltaire,Montez Quieau a Rousseau).V roku 1766 bola ustanovená Rehoľná komisia zložená z lajkou a cirkevníkov,táto komisia reformovala rehoľe, zatvárala mnoho kláštorov, menila stanovy, obmedzovala počet rehoľníkov, mnoho františkánov bolo odsúdených na gilotínu, ďalší boli deportovaný. Rozvíjala sa parížska opera.
Odev
Dámsky odev: najznámejšia krinolína-bola zloľená z rybej kosti niekedy mala priemer až 3 metre na tom bola napnutá spodnička z hodvábu a brokátu, cez ňu sa navliekala vrchná sukňa z iného materiálu a inej farby, mala rozporok v prednej časti; výzdoba šiat: perly, drahokamy, mašle, stuhy, umelé kvety a ovocie. Objaviť sa v spoločnosti nenalíčená bolo takmer neodpustiteľné. Pánsky odev: pančuchy a črievice na nohách a paroche na hlave, košele boli tiež zdobené zlatými ňitami, mali špeciálne oblečenie na jazdenie.
O encyklopédii
Objavuje sa encyklopédia ktorá bola veľmi drahá (980 livier), tvorilo ju 27 zväzkov. Mala 430 predplatiteľov(dvorská šlachta, meštania a elita).Podporoval ju Diderot. Mali ju aj farári a bola ajv knižniciach no bola to zakázaná kniha. Lenže keď kráľ hladaľ aké je zloženie strelného prachu, jeho milenka (Madam de Pompadour) mu ju dala a kráľ v nej našieľ čo hľadal tak oľutovaľ svoj zákaz.
