Prostredníctvom básnických diel Kollára a Hollého dosiahli čeština a bernolákovčina vrchol svojho uplatnenia a úrovne. Usilovali sa aj o posilnenie výučby slovenčiny na školách. Národnoobranný charakter mala aj idea slovanskej vzájomnosti, ktorú zdôvodnil Kollár a osvojili si ju všetci významný predstavitelia Slovanov. Početné politické obrany, ktoré v tomto období vznikali, žiadali priznanie národných práv Slovákov a ich rovnoprávnosť. K ideám rovnosti a zvrchovanosti národov sa hlásili aj slovenský študenti na evanjelickom lýceu v Bratislave, ktorí sa združili v spoločnosti česko-slovanskej, najradikálnejší z nich v tajnom spolku vzájomnosť. Postupne sa z nich sformulovala silná generácia štúrovcov, ktorí v 40. rokoch hrali v slovenskom národnom a verejnom živote prvoradú úlohu. V polovici 40. rokov sa ich zásluhou viditeľne búrali konfesionálne bariéry, pre spoluprácu získavali bernolákovcov i väčšinu starších vlastencov. Spoločne dotvárali politický program. Časť z jeho požiadaviek sa naplnila hneď na začiatku revolúcie 1848-49, ďalšie najmä priznanie národných práv a štátoprávne riešenie slovenskej otázky (vlastná štátnosť), sa neúspešne usilovali presadiť v jej priebehu.