referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Vendelín
Streda, 20. októbra 2021
Národné obrodenie
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: ed.hunter
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 462
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 2.1
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 3m 30s
Pomalé čítanie: 5m 15s
 
Zaužívané pomenovanie pre obdobie prudkého uvoľňovania feudálnych vzťahov, posilnenia občianskych princípov a formovania moderných národov. Impulz mu dali osvietenstvo a Francúzka revolúcia. U nás zahrňuje obdobie od reforiem Jozefa II. V 80. rokoch 18. storočia po revolúciu 1848 - 49. Slovenské národné obrodenie sa časovo člení na 3 fázy
( 1780 - 1820 , 1820 - 35 , 1835 - 48 ).Obrodenci prvej generácie boli stúpencami osvietenia, reformnej politiky Jozefa II., kritikmi šľachtických privilégií, podporovateľmi uľahčenia života poddaných. Vyzdvihovali úlohu materinského jazyka, preto jeho pestovaniu venovali veľkú pozornosť. Národné hnutie tvorili dva od seba úplne nezávislé pôsobiace konfesionálne prúdy, ktoré sa odlišovali dvoma koncepciami národnej príslušnosti Slovákov. Katolícki bernolákovci považovali Slovákov za svojbytný a rovnoprávny národ, západoslovenskú kultúrnu slovenčinu povýšili na spisovný jazyk (bernolákovčina ) a usilovali sa spojiť svojich početných prívržencov na Slovensku i v celom Uhorsku do Slovenského učeného tovarišstva. Evanjelické krídlo neprijalo ani jazyk, ani národnú koncepciu bernolákovcov. Aktívne pôsobilo najmä v stredoslovenských banských mestách a v Bratislave. Češtinu považovalo nielen za cirkevný jazyk slovenských evanjelikov, ale aj za spisovný jazyk Slovákov a hlásalo národnú jednotu Čechov a Slovákov. Organizačne ho spájali viaceré učené spoločnosti, noviny a časopisy, bratislavské evanjelické lýceum. Po upevnení feudálnych vzťahov koncom 18. storočia nádejne sa vyvíjajúci slovenský národný život prudko upadol, rozpadla sa najmä organizačná základňa bernolákovcov. K jeho oživeniu došlo až začiatkom 20. rokov 19. storočia v spojitosti so zosilnením maďarizácie, ako aj s rozšírením romantických ideí z Nemecka. Oba prúdy síce zotrvávali na svojich predchádzajúcich rozdielnych národných a jazykových koncepciách, ale vzájomne sa k sebe názorovo i ľudsky približovali a spolupracovali, čoho výsledkom bolo vytvorenie prvého kultúrneho a vydavateľského celonárodného Spolku milovníkov reči a literatúry slovenskej. Centrum národného hnutia sa presunulo do Budína a Pešti, prejavy národného života boli tiež v Liptovskom Mikuláši, Banskej Štiavnici, Ostrihome, Jágri (Egeri), Spišskej Kapitule, Kežmarku. Najvýznamnejšími predstaviteľmi boli J.Kollár, mimoriadne schopný organizátor M.Hamuljak, P.J.Šafárik, J.Hollý, A.Rudnay, kanonik J.Palkovič, profesor J.Palkovič, G.Fejérpataky-Belopotocký.
 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.