Od druhej polovice 6.storočia bola pre ríšu hlavným vonkajším nebezpečím mocná turecká armáda. Boj proti Turkom trval vyše 100 rokov a vyžiadal si veľké vypätie síl. V polovici 6.storočia sa vytvoril v oblasti Altajských hôr a v stepiach Sedmiričia, na hranici s kultúrne vyspelejšími národmi v strednej Ázii, nový zväz kočovných kmeňov, ku ktorému sa pridali kmene hovoriace jazykmi turkotatarskej sústavy (Hunovia, kao-ťu-cch - predkovia Ulgurov). Tento kmeňový zväz bol známy pod spoločným termínom „Turci „ Nový kmeňový zväz vytvoril mocnú armádu, ktorej strediskom spočiatku bolo kočovnícke územie v Altaji. Keď Turci porazili žuanžuanských kočovníkov, zmocnili sa rozsiahlych území
v Strednej Ázii až k žltému moru. Čína potom bola povinná platiť tureckému kaganovi daň v hodvábnych látkach, každý rok až 100 000 kotúčov. V rokoch 563 a 567 postúpili turecké oddiely k riekam Syr-darje
a Amú-darje a pripravili rozhodnú porážku Hefthalistským kmeňom, ktoré vládli v tejto časti Strednej Ázie. Hefthalisti boli porazení a Turci získali zvrchovanú moc nad Sogdom a inými stredoázijskými oblasťami. Pramene sa zmieňujú o tureckých nájazdoch (v sedemdesiatych rokoch 6. storočia) na osady mestá v oblasti Kerčského prielivu, v oblasti rieky Gurgan na juhovývhod od Kaspického mora a tiež do oblastí ležiacich blízko Kóree. Najvyšším tureckým vládcom bol kagan.Jeho najbližší príbuzný mal titul jabgu a spravoval Strednú Áziu a západné oblasti.Tureckí jabgovia sa skoro vôbec nemiešali do vnútorných záležitostí miestnych stredoázijských kniežactiev. Vpád kočovných kmeňov Tatarov v roku 1241 do vnútorne oslabeného uhorského štátu za vlády Bela IV.Jazdecké hordy plienily južné a juhozápadné Slovensko,pálili dediny,odnášali korisť a zajatý ľud brali do otrotctva.