Myšlienka zjednotenia Európy nie je nová a vôbec sa na ňu neprišlo až po druhej svetovej vojne. Myšlienka európskej jednoty má korene už v dávnej minulosti kde nemala žiadnu šancu na úspech. Už v období pred prvou svetovou vojnou bola viditeľná ekonomická závislosť medzi jednotlivými štátmi Európskeho kontinentu. Prejavila sa aj nízka efektívnosť malých politických a ekonomických jednotiek. Väčšina štátov Európy bola príliš malá na to aby bola úplne sebestačná. Všetky štáty Európy pociťovali tlak zo strany Spojených štátov amerických, Ruska a Japonska , z ktorých sa postupne formovali významné politické a ekonomické subjekty. Európa sa prirodzene chcela týmto tlakom - najmä zo zámoria - brániť, ale veľké zámery nedozreli v činy. Sila či už vojenská, politická alebo ekonomická najväčších európskych mocností veľmi vzrástla. Táto sila musela vyústiť do prvej svetovej vojny. A tak sa aj stalo. Pred vojnou hlavným cieľom myšlienky vytvorenia spoločnej a jednotnej Európy bolo vzdorovať tlaku rozmáhajúcim sa Spojeným štátom americkým a vytvoriť konkurencieschopný štátny útvar. Po prvej svetovej vojne sa však názor na funkciu jednotnej Európy radikálne zmenil. Hlavným cieľom mala byť kolektívna reakcia na udalosti v Rusku, kde sa práve formoval socialistický režim. Nástrojom na dosiahnutie týchto cieľov sa mala stať práve Spoločnosť národov. Začínalo svitať v ústrety lepšej budúcnosti zjednotenej Európy, ale všetky snahy a ambície zmrazili práve tridsiate roky. Všetky úsilia zmaril aj nástup extrémne nacionalistických síl a skupín v Nemecku. Pre ideu spoločnej Európy nastali veľmi ťažké časy. Silná vlna xenofóbie, schizofrénie ale aj antisemitizmu zasiahla predovšetkým Nemecko a jeho spojencov a výrazne ovplyvnila ďalšie smerovanie Európy. Tieto udalosti sa zapísali do svetových dejín krvavým atramentom a vôbec sa nedajú považovať za svetlú stránku našej civilizácie. Každý štát sa usiloval zachrániť samostatne a to nielen ekonomicky. Všetko nabralo novú dimenziu v polovici tridsiatych rokov, keď vyvstal nový podnet k európskej jednote. Paradoxne neboli to obavy pred nástupom fanatických fašistických síl, ktoré podnietili ľudí pri rozmýšľaní o opakovanom otvorení už starej témy, o ktorej sa už dlhé roky zápalisto diskutovalo. Znovu sa začalo cielene argumentovať o potrebe zjednotenia proti veľkej ekonomickej sile Spojených štátov amerických a proti ruskej politickej skaze.