Alexander veľký
Alexander Veľký (356-323 pr. n. l.) = Alexander Macedónsky
- macedónsky vladár, syn Filipa II. Potlačil povstanie gréckych mestkých štátov, ovládol Malú Áziu, Feníciu, Egypt (332), 331 po rade vítazných bitiek vládcom Perskej ríše, 330-325 ťaženie do strednej Ázie západnej Indie. Uskutočňoval kolonizáciu získaných území (zakladanie miest). Jeho ríša sa po jeho smrti rozpadla. V oblasti jeho výbojov sa rozšíril helénizmus
Helénizmus
- dejinná a kultúrna epocha, obdobie starovekých dejín východného Stredomoria a Prednej Ázie od výbojov, započatých 338 pr. n. l. macedónskymi panovníkmi Filipom II. a jeho synom Alexandrom Veľkým (v rokoch 334-324). Pokračovala v nástupníckych štátoch ( Macedónia s Gréckom, ríša Seleukovcov, Ptolemaiovcov, Baktrijské kráľovstvo,Pergamská ríša a i.) až do roku 30 pr. n. l., čiže do začiatku samovlády prvého rímskeho cisára Octaviana a do obdobia, kedy stratil svoju samostatnosť posledný helenistický štát, ptolemaivoský Egypt. Vzdelanosť, umenie, hodnoty a životný štýl starých Grékov prijímal rad národov a súčasne ho obohacoval o domáce tradicie.
Helenizmus sa pokladá za významné obdobie antickej kultúry. V období helenizmu sa grécky živel rozšíril ďaleko na východ, kde existovali v Ázii a v Egypte veľké štáty s gréckou vládnucou vrstvou a s mnohými gréckymi mestami a kedy sa v ekonomike, v sociálnom a politickom zriadení i v kultúre prelínali civilizačné prvky grécke s oriantálnymi. Helenizmus prenikal aj do zápdného Stredomoria a pôsobil nielen na Grékov sicílskych a juhoitalských, ale aj na Kartágo a Rím

Filip II
najznámejší panovník – Filip II – prebral poznatky od Grékov. Mal syna Alexandra. Filip II zlepšil peňažníctvo; zaviedol armádu s pešiakmi, jazdcami, loďstvom. Podmanil si severské gr. štáty víťaztvom nad Aténami v bitke při Chaironé v r. 330 PrKr. Nezaútočil na Atiku, ale uzavrel s Aténčanmi mier a na celogr. Korintskom zjazde vyjadril svoje plány na boj s Perzkou ríšou, ktoré však nezrealizoval, lebo ho zabili. Po ňom vládol jeho syn Alexander Macedónsky, ktorého vychovávateľom bol Aristoteles. Alex. musel najprv poraziť gr. povstania v r. 334 PrKr. Potom porazil Peržanov pri rieke Granike a obsadil aj celú Malú Áziu. Ďalej dobil Síriu, Feníciu, Palestínu, Egypt, Mezopotámiu, Irán. Toto sa mu podarilo za pomoci falongov ( ťažkoodencov so štítmi a kopijma). Vo svojich oblastiach zakladal mestá. Alex. neničil kultúrne bohatstvo obsadených štátov. Obnovil aj Miletos. Pokúsil sa aj o výpravu do Indie, ale cestou zomrel v r. 323 PrKr. V hlavnom meste. Po ňom vládli v ríši diadosy, ktorí rozdelili ríšu na:
1. Ptoteámovskú ríšu (Egypt)
2. Seleoukovskú ríšu (Mezopotámia, Sýria)
3. Antigonovskú ríšu (Grécko, Macedónia)
Helénska kultúra
- strediská Pergamon, Alexandria, Atény
- Aristarchos – tvrdí, že gramatika je veda
- Stoická škola – hľadala zmysel života v mravnej dokonalosti
„Všetci ľudia sú si rovní, podliehajú tým istým zákonom světa.“
- Epikureizmus – zmyslom života je pocit spokojnosti, blaženosti, ktorý sa dosuahne pokojom duše, zbavením strachu
- Sochárstvo – vyjadruje pesimizmus tým, že sa zobrazovali telá starcov a starien, čím chceli vyjadriť, že mladosť je nastála
- Architektúra – obnova po vojnách, úradné budovy, trhoviská, stĺporadia
- Archimedes – fyzik a matematik, zakladateľ mechaniky
- Euklides – matematik, geometrik, astronóm
- prínos kultúry: presahovala hranice jedn. národa a jedn. štátu