Montánne odvetvia boli na to priam stvorené a k vytvoreniu Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ prispel i fakt, že v ekonomikách západoeurópskych krajín patrili k najkoncentrovanejším hospodárskym odvetviam. Tento krok, ktorý včlenil produkciu uhlia a ocele - surovín kľúčového a strategického významu - do rámca jednej organizácie na stálo zabezpečil trvalý mier pre zakladajúce krajiny. Z politicko-vojenského hľadiska si stratégia studenej vojny vyžadovala spojiť Severoatlantickú alianciu s vhodnou materiálnou základňou a tou sa mala stať práve integrácia montánnych sektorov v Montánnej únii. Táto únia spočiatku stimulovala výrobu montánnych výrobkov. Umožnila presunúť výrobu na miesta kde sa dala rozvíjať racionálnejšie. Vyvolalo to však rast nezamestnanosti na pôvodných miestach výroby a ukázali sa aj mnohé iné problémy čo priamo alebo nepriamo súviseli s činnosťou Montánnej únie. Časom sa však ukázalo, že spoločný trh budovaný len pre montánne výrobky nie je dostačujúci. Preto ak štáty šestky aj naďalej chcú pokračovať v dynamickom tempe rozvoja tak je treba podniknúť ďalší rad krokov, aby sa integrácia rozvíjala. Obmedzený význam Montánnej únie sa prejavil v neskoršom období keď sa nedostatok montánnych výrobkov premenil na nadbytok. Spoločenstvo pre uhlie a oceľ nedokázalo udržať stabilné ceny montánnych výrobkov a ani zabrániť prepuknutiu energetickej krízy. Takisto k nestabilite prispela skutočnosť, že vyčlenenie montánnych odvetví pod nadnárodnú moc pri ponechaní ostatných odvetví v moci národných vlád viedlo k záujmovým konfliktom, ktoré v konečnom dôsledku brzdili integračný proces. Bolo teda nutné nájsť nové perspektívy integračného procesu. Neostalo sa len pri slovách keď po stretnutí hláv štátov Európskej šestky v talianskej Messine sa vydalo záverečné komuniké, ktoré rátalo so štyrmi projektmi: s vybudovaním európskej dopravnej siete, rozvojom obchodu s plynom a elektrickou energiou, vybudovaním colnej únie a so založením spoločnej organizácie pre mierové využitie jadrovej energie. Premietnuť tieto ciele do nového zmluvného dokumentu vôbec nebolo ľahké. Cieľavedomosť postupu európskeho zjednotenia prostredníctvom ekonomickej integrácie sa umocnila keď táto šestica podpísala zakladajúce zmluvy, známe ako Rímske zmluvy (Treaties of Rome) a založila tak 25.marca v roku 1957 Európske Spoločenstvo pre Jadrovú Energiu (Euratom - European Atomic Energy Community) a Európske Hospodárske Spoločenstvo - EHS, (EEC - European Economic Community). Menované tri spoločenstvá (ESUO, Euratom, EHS) tvoria až doteraz základ a jadro Európskej Únie.