Najväčší rozdiel medzi Montánnou úniou a organizáciami, ktorých založenie zachycujú rímske zmluvy je, že tento dokument ako prvý neformuluje len ekonomické ciele v súvislosti s budovaním regionálneho hospodárskeho komplexu. Európske hospodárske spoločenstvo od samého začiatku vystupovalo ako sila presadzujúca aj politické, právne a kultúrne zjednotenie Európy (pri politickom zjednotení sa to týka najmä kapitoly o začlenení Nemeckej spolkovej republiky a Berlína). Zriadenie spoločného trhu malo podporiť rozšírenie hospodárskej činnosti a zvýšiť životný štandard obyvateľstva. Tieto udalosti žiaľ neprebehli bez komplikácií. Slávnostné okamihy podpisovania Rímskych zmlúv so zámerom zjednotiť Európu, zatienil fakt, že do integračných procesov sa nepodarilo začleniť Veľkú Britániu. Je prirodzené, že každý z tých čo sa na príprave zmluvného dokumentu o založení EHS a Euratom, podieľal sa usiloval získať maximálne výhody a priniesť minimálne obete. Najzrejmejšie to bolo vidieť v už spomínanej delegácii Veľkej Británie, ktorá sa pôvodne na prípravách zúčastňovala. Neskôr však odmietla plány na nadbudovanie colnej únie, presadzovala obmedzenie integračného procesu len na pásmo voľného obchodu.
Za takýmto prístupom sa skrývala najmä snaha udržať jestvujúci preferenčný režim v rámci Commonwealthu a pokračovať v dovoze lacných potravín z mimoeurópskych a nečlenských krajín. Takisto Británia mala svoje vlastné "svety" kam mohla uniknúť v tejto dobe. Neskôr však z obáv pred stratou moci a kolónií sa pridala k štátom Európskeho Spoločenstva. Keď sa jej tieto predstavy nepodarilo, naplniť rokovania opustila. Problém tohto nezdaru pri začleňovaní Veľkej Británie do Európskych štruktúr vystúpil do popredia a začal znepokojovať štáty európskej šestky ako konkurenčné integračné zoskupenie s názvom - Organizácia pre Európsku Hospodársku Spoluprácu OEHS, (OEEC - Organization for European Economic Cooperation). Členské štáty čo túto organizáciu tvorili sa dohodli na založení Európskeho Združenia Voľného Obchodu, EZVO - (EFTA - European Free Trade Association). Proti "šestke" Európskych spoločenstiev sa na scéne objavila sedmička členských krajín OEHS. Spoločenstvo malo nasledujúcich členov: Veľká Británia, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Rakúsko, Švajčiarsko (spolu Lichtenštajnskom) a Portugalsko. Úspechy šestky viedli troch členov OEHS (Dánsko. Veľkú Britániu a Írsko), k uchádzaniu sa o členstvo v Európskom spoločenstve. Až za 14 rokov, po dlhých a ťažkých vyjednávaniach, sa Veľká Británia začlenila do štruktúr, ktorými v čase ich tvorenia pohrdla. Toto zoskupenie nebolo však jedinou konkurenciou. Už 25.1.