Dohodli sa na etapovitom vybudovaní hospodárskej a menovej únie (EMU) do roku 1980, o urýchlení integrácie a spolupráce v politickej oblasti. Realizácia týchto ambicióznych projektov musela v sedemdesiatych rokoch čeliť rozsiahlym politickým roztržkám a silnej hospodárskej a finančnej kríze, ktorá výrazne zachladila všetky integračné snahy. 22. január 1972 sa do kroniky Európskej únie zapísal ako deň kedy sa podpísala zmluva o vstupe Dánska, Írska, Veľkej Británie a Nórska do Európskych spoločenstiev (Nórsky občania sa v referende vyjadrili proti vstupu do Európskych spoločenstiev a doteraz do nich nevstúpili). Nórsko ako krajina s obrovskými zásobami nerastných surovín (z toho vyplýva bohatstvo tejto krajiny) je v istom slova zmysle krajina sebestačná. Niežeby Nórsku Európska Únia nemala čo ponúknuť, ale 50% Nórov vidí v tejto organizácii viac nevýhod ako tých pozitívnych prínosov. Zo strany nórskych občanov došlo k obavám z dovozu lacných potravín z Európy a takisto zo zákazu lovu veľrýb. Nórsko ako jedna z krajín Európy z najčistejším životným prostredím a najprísnejšími ekologickými normami sa obávalo z povinnosti prijať zákony o životnom prostredí, ktoré by boli v nesúlade s pôvodnými zákonmi. Mnoho ďalších krokov bolo podniknutých smerom k lepšej budúcnosti od prvej myšlienky Spojených štátov Európskych, ale až 20. októbra 1972 dostalo Európske spoločenstvo konečný názov. Presne v tento deň hlavy vlád rozšíreného Spoločenstva súhlasia s transformáciou Európskeho Spoločenstva na Európsku úniu. Súčasne s týmto krokom prijímajú nový časový plán pre Európsku menovú úniu. V Júni 1985 v Európskych spoločenstvách zverejnili Bielu knihu o dobudovaní vnútorného trhu, ktorá zahrňovala komplex opatrení zameraných na odstránenie približne 300 druhov necolných bariér existujúcich medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva a brzdiacich vzájomný ekonomický pohyb. 1. Januára 1995 po podaní prihlášky a po vedení dlhých vstupných rozhovoroch sa Švédsko, Fínsko a Rakúsko definitívne pripájajú k Európskej Únii. Prijatím nových členov sa Európska Únia rozrástla na súčasných pätnásť členských krajín (v abecednom poradí Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko, Veľká Británia). Počet krajín patriacich do Európskej Únie však nemusí byť konečný, čo potvrdzuje vysoký počet uchádzačov o členstvo v Európskej únii.