Prvotným cieľom Európskej únie v povojnovom období rovnako ako dnes bolo zabezpečiť mier, prosperitu a novú budúcnosť pre kontinent, ktorého celková infraštruktúra bola silno narušená. Najprv bolo nutné zaistiť mier čo vyvrcholilo do vzniku Severoatlantickej aliancie (NATO) a Západoeurópskej únie (Zeú). NATO (Severoatlantický obranný pakt alebo Severoatlantická aliancia) bolo založené 4.4. 1949 vo Washingtone ako mnohostranná obranná aliancia. Činnosť týchto organizácií bola zameraná na vojenské a bezpečnostné otázky. Západoeurópska Únia je organizácia pre obranu, podobne ako NATO, a jej pôvod je mimo rámca Európskej Únie. Zložka Maastrichtskej zmluvy o jednotnej zahraničnej a bezpečnostnej politike po prvý raz vytvorila spojovací článok medzi Európskou Úniou a touto organizáciou, takže Západoeurópska Únia sa dá považovať za akúsi "predĺženú ruku" v oblasti obrany Európskej Únie. V roku 1949 bola založená Rada Európy, ktorej úloha bola prehĺbiť politickú spoluprácu medzi jednotlivými európskymi štátmi. Dôležité je, že európska únia nevznikla hneď, ale jej vzniku predchádzalo mnoho organizácií, z ktorých sa postupne vyvinula až do dnešnej podoby. Jedným z prvých krokov k zjednoteniu bolo 18.4.1951 založenie Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ - ESUO, (ECSC - European Coal and Steel Community) takzvanej Montánnej únie. Šesť zakladajúcich štátov medzi ktorými boli Belgicko, Nemecká spolková republika, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko a Holandsko dali európskemu integračnému procesu reálnu podobu. Došlo k stimulácii trhu s montánnymi výrobkami a k zosúladeniu výrobnej politiky v tomto odvetví. Tým, že došlo ku kontrole v tejto oblasti, výroba zbraní a budovanie vojenského arzenálu bez vedomia ostatných členských krajín sa stala nielenže nemysliteľná, ale i materiálne nemožná. K tomuto sa pripojil aj rad ďalších výhod, ktoré rozvíjali prosperitu únie. Malo sa teda uskutočniť voľné obchodovanie s montánnymi výrobkami medzi členskými štátmi, mali sa zaviesť spoločné ochranné bariéry proti dovozu od nečlenov. V členských štátoch Montánnej únie sa mal umožniť aj voľný pohyb pracovných síl medzi montánnymi odvetviami. Tá istá výhoda sa mala poskytnúť aj kapitálu. Nastupujúca vedecko-technická revolúcia si priam vyžadovala spoločný postup v medzinárodnom rozsahu.