ATÉNY:
-ležali v strednej časti Grécka – Atika
-pestovalo sa tu obilie, neskôr olivy a vinič
-prístav Pireus – spojenie s časťami Stredozemného mora
-obranný systém – dlhé múry

Grécko – perzské vojny (492 – 479 pnl, 449 pnl – Kalliov mier)
-kontakt Perzskej ríše s gréckymi kolóniami v Malej Ázii – perzský kráľ Kýros
-grécke kolónie sa vzbúrili (Milétos, Efezos, Smyrna, Halikarnassos) – pomoc im poskytli niektoré grécke štáty
-využil to Dareios I. a začal vojnu s Gréckom
-prvá výprava (492 pnl) – neúspešná, perzské loďstvo zničila búrka pri myse Athos
-druhá výprava (490 pnl) – bitka pri Maratóne, grécke pešie vojsko pod vedením Miltiada porazilo perzské vojsko pri vyloďovaní
- tretia výprava (480 pnl) – bitka pri Termopylskom priesmyku – grécky zradca Efialtes prezradil tajnú cestu, spartskí vojaci pod velením kráľa Leonida v boji hrdinsky zahynuli
- bitka pri ostrove Salamína – Gréci (Aténčania) vyhrali
- bitka pri Platajach (479 pnl) – Gréci (Peržania) vyhrali


DEMOKRACIA: - KLEISTENES (508 pnl) – rozdelil obyvateľstvo podľa územnej
príslušnosti (bydliska) na 10 fýl
- všetci občania si boli rovní – každý mal právo voliť a zastávať úrady
- každá fyla volila 1 stratéga (bolo ich 10)
- ľudové zhromaždenie (eklézia) – najdôležitejší politický orgán
- priama demokracia
- občania sa stretávali na agore – ležala Severne od Akropoly
- TEMISTOKLES – presvedčil Aténčanov aby venovali finančné prostriedky na budovanie loďstva a opevnenie prístavu v Pireu
- reformy v prospech najchudobnejších ľudí
- PERIKLES – 14 rokov po sebe bol volený za hlavného stratéga
- za účasť na ľudových zhromaždeniach zaviedol diéty
- chudobným občanom umožňoval prístup na náboženské slávnosti
- začal rozsiahlu prestavbu a výstavbu Atén
- Akropolu v strede Atén opevnil hradbami a zo západnej strany vybudoval schodisko s ťažkou bránou- propyleje
- Akropole prebudoval chrám Erechteion a dal prestavať chrám Parthenón
- pod Akropolou postavili divadlo ódeion
- hlavným umelcom bol sochár Feidias
- 478 pnl – vznik délskeho námorného spolku (neskôr bol premenovaný na aténsky námorný spolok)


Peloponézska vojna (431-405(4) pnl): - vojna medzi Aténami a Spartou
-príčinou bolo obchodné a námorné súperenie medzi aténskym spartským spolkom
-vojna zasiahla takmer všetky grécke štáty
-aténčania mali výhodu v námornom loďstve
-sparťania mali prevahu na zemi
-1. etapa (do 421 pnl) – spartské vojsko vyplienilo Atiku - 421 pnl nastal mier
- 429 pnl - zomrel Perikles
- 2. etapa (415-413 pnl) – Atény zaútočili na Sicíliu (mesto Syrakúzy)
- aténčania však boli porazení
- v roku 405 pnl boli aténčania úplne porazení v bitke pri Aigospotamoi a v nasledujúcom roku museli uzavrieť mier
-Sparťania donútili Aténčanov zbúrať hradby, vynútili si aj zmenu ústavy (nastala oligarchia) a rozpustili aténsky námorný spolok
-v roku 403 pnl však už oligarchia v Aténach zanikla a obnovená bola čiastočná demokracia

Korintská vojna (395-371 pnl): - bojovali proti Sparte Atény, Téby, Argos a Korint
-koniec nadvlády Sparty v Grécku
-Vojny znamenali oslabenie gréckych štátov čo využila v polovici 4. storočia Macedónia.