Staroveké Grécko
STAROVEKÉ GRÉCKO
Kykladská kultúra: (Kykladské ostrovy) -rozvoj v 3. tisícročí pnl. -Idoly - sochy nahých žien
Minojská kultúra: (ostrov Kréta) -kráľ Minos -silné loďstvo -Knóssos = najvýznamnejšie mesto -piktografické písmo -Lineárne A (nerozlúštené) - Lineárne B (Chadwick, Ventris – 1952)
prevzali ho Achájci
DEJINY: 1. časť palácov (2000-1750 pnl) zánik kôli zemetraseniu
2. časť palácov (1700-1450 pnl) výbuch sopky - po príchode Achájcov ostane len mesto Knóssos - dobili ho až Dóri
Mykénska kultúra: (vnútrozemie Grécka) -vznikali vyspelé mestské štáty (až od 17. stor. pnl)
- Mykény, Argos, Tiryns a sparta - Peloponéz - Orchomenos, Téby a Atény – Grécko - mohutné a silné hrady
- býval tam panovník a jeho vojenská družina -Lineárne B = písmo -Ilias = Homér – Trójska vojna -sťahovanie gréckych národov sposobilo zánik mykénskej civilizácie
GRÉCKO KRÁĽOV
-príchod Achájcov, Iónov a Dórov -kmeň - rod - rodina Homérske (temné) obdobie: - obyvatelia sídlili v dedinách - v jednej dedine žili len rodiny s pokrvným zväzkom - na čele stál kráľ (gr. basileios), pomáhala mu vojenská družina -slobodní obyvatelia obrábali pozemky -slobodní muži sa mohli zúčastňovať na rozhodovaní o verejných záležitostiach -Odysea = Homér – hovorí o 10 ročnom blúdení Odyseusa po Stredozemnom mori -rodová aristokracia – dostáva sa do popredia - hlavným bohatstvom boli stáda koní alebo dobytka
Archaické obdobie: -začali sa pestovať olivy a vynič -rodová aristokracia - úplne sa zmocnila moci - začali sa voliť úradníci z aristokratických rodín - archonti – rozdelili si funkcie kráľa - boli deviati - 1 riadil štát – archont basileios - 1 vykonával náboženské funkcie- archont besileios - 1 viedol vojsko- archont polemarchos - mal najväčšiu moc - rada starších (areopág) – bývalí archonti DELENIE OBYVATEĽSTVA: - plnoprávni občania - právo voliť, byť zvolený – iba rodoví aristokrati, právo ochrany majetku a života - povinnosť platiť dane a bojovať - cudzinci - právo usadiť sa - povinnosť platiť dane a bojovať - otroci (dlžníci) - žiadne práva - povinnosť pracovať
KOLONIZÁCIA:
-Gréci sa sťahovali v dôsledku nedostatku pôdy -obsadili pobrežie Egejského mora, okolie úžin Bospor a Dardanely, pobrežie Čierneho mora, Sicíliu a Sardíniu, pobrežie Francúzka a španielska
-veľká grécka kolonizácia -remeselníci sa stali najbohatšími ľuďmi v meste -vzikla nová vrstva - obchodníci
RANNÁ GRÉCKA TYRANIA:
-remeselníci a obchodníci s veľkým majetkom sa začali búriť, pretože nemohli rozhodovať o politických záležitostiach -vláda jedinca -podpora remeselníkov a obchodníkov, pomoc vojenskej družiny -rozvoj kultúry - vznik filozofie (pôvod v Malej Ázii – Milétos a Efezos) -prvé OH (776 pnl) - tyrania v mestách: Samos, Korint, Megara, Sikyón a Atény
DRAKON (621 pnl) -pokusy o reformy -právo voliť majú aj rolníci
SOLON (594 pnl) -delenie obyvateľstva podľa majetku
KLASICKÉ OBDOBIE
-rozvoj gréckych dejín -využívala sa práca otrokov -najväčšie mestské štáty: Sparta a Atény
SPARTA: -vzik v juhozápadnej časti Peloponézu -plnoprávnych Sparťanov bolo len 10000, tvorili menšinu -každý mal svoj pozemok, na ktorom pracovali otroci (heilóti) -remesláma obchodu sa venovali cudzinci (perioikovia) - nemali politické práva a museli platiť dane -mali ťažký spôsob života – spartské deti od 6 rokov žili vo vojenských družinách -na čele stáli 2 králi - monarchický znak -v čase vojny velili vojsku a v čase mieru riadili štát -poradným orgánom kráľov bola rada starších (gerúzia) -činnosť kráľov kontrolovali 5 efori - kontrolovali, či sa v čase vojny správajú statočne, v období mieru riadili výcvik spartských občanov -ľudové zhromaždenia – tu sa schádzali spartskí občania -fungoval tam typ zmiešanej ústavy -vznik peloponézskeho spolku (550 pnl) ATÉNY: -ležali v strednej časti Grécka – Atika -pestovalo sa tu obilie, neskôr olivy a vinič -prístav Pireus – spojenie s časťami Stredozemného mora -obranný systém – dlhé múry
Grécko – perzské vojny (492 – 479 pnl, 449 pnl – Kalliov mier) -kontakt Perzskej ríše s gréckymi kolóniami v Malej Ázii – perzský kráľ Kýros -grécke kolónie sa vzbúrili (Milétos, Efezos, Smyrna, Halikarnassos) – pomoc im poskytli niektoré grécke štáty -využil to Dareios I. a začal vojnu s Gréckom -prvá výprava (492 pnl) – neúspešná, perzské loďstvo zničila búrka pri myse Athos -druhá výprava (490 pnl) – bitka pri Maratóne, grécke pešie vojsko pod vedením Miltiada porazilo perzské vojsko pri vyloďovaní - tretia výprava (480 pnl) – bitka pri Termopylskom priesmyku – grécky zradca Efialtes prezradil tajnú cestu, spartskí vojaci pod velením kráľa Leonida v boji hrdinsky zahynuli - bitka pri ostrove Salamína – Gréci (Aténčania) vyhrali - bitka pri Platajach (479 pnl) – Gréci (Peržania) vyhrali
DEMOKRACIA: - KLEISTENES (508 pnl) – rozdelil obyvateľstvo podľa územnej príslušnosti (bydliska) na 10 fýl - všetci občania si boli rovní – každý mal právo voliť a zastávať úrady - každá fyla volila 1 stratéga (bolo ich 10) - ľudové zhromaždenie (eklézia) – najdôležitejší politický orgán - priama demokracia - občania sa stretávali na agore – ležala Severne od Akropoly - TEMISTOKLES – presvedčil Aténčanov aby venovali finančné prostriedky na budovanie loďstva a opevnenie prístavu v Pireu - reformy v prospech najchudobnejších ľudí - PERIKLES – 14 rokov po sebe bol volený za hlavného stratéga - za účasť na ľudových zhromaždeniach zaviedol diéty - chudobným občanom umožňoval prístup na náboženské slávnosti - začal rozsiahlu prestavbu a výstavbu Atén - Akropolu v strede Atén opevnil hradbami a zo západnej strany vybudoval schodisko s ťažkou bránou- propyleje - Akropole prebudoval chrám Erechteion a dal prestavať chrám Parthenón - pod Akropolou postavili divadlo ódeion - hlavným umelcom bol sochár Feidias - 478 pnl – vznik délskeho námorného spolku (neskôr bol premenovaný na aténsky námorný spolok)
Peloponézska vojna (431-405(4) pnl): - vojna medzi Aténami a Spartou -príčinou bolo obchodné a námorné súperenie medzi aténskym spartským spolkom -vojna zasiahla takmer všetky grécke štáty -aténčania mali výhodu v námornom loďstve -sparťania mali prevahu na zemi -1. etapa (do 421 pnl) – spartské vojsko vyplienilo Atiku - 421 pnl nastal mier - 429 pnl - zomrel Perikles - 2. etapa (415-413 pnl) – Atény zaútočili na Sicíliu (mesto Syrakúzy) - aténčania však boli porazení - v roku 405 pnl boli aténčania úplne porazení v bitke pri Aigospotamoi a v nasledujúcom roku museli uzavrieť mier -Sparťania donútili Aténčanov zbúrať hradby, vynútili si aj zmenu ústavy (nastala oligarchia) a rozpustili aténsky námorný spolok -v roku 403 pnl však už oligarchia v Aténach zanikla a obnovená bola čiastočná demokracia
Korintská vojna (395-371 pnl): - bojovali proti Sparte Atény, Téby, Argos a Korint -koniec nadvlády Sparty v Grécku -Vojny znamenali oslabenie gréckych štátov čo využila v polovici 4. storočia Macedónia. KULTÚRA:
-vrchol gréckeho umenia a kultúry -básnici Aischylos, Sofokles a Euripides zobrazovali mytologické námety zo života bohov a mýtických hrdinov. V nich sa odrážali aktuálne problémy gréckych občanov. -komédie básnika Aristofana kritizujú a zároveň obhajujú demokratický systém Atén -v 5. storočí sa začalo rozvíjať dejepisectvo -Herodotos ,,otec dejepisu“ opísal Grécko-perzské vojny -Tukydides opísal Peloponézsku vojnu, v ktorej aj bojoval ale po neúspechu v jednej bitke musel emigrovať -Xenofón opísal udalosti v Grécku po peloponézskej vojne -v Aténach posobili aj sofisti (filozofi), ktorí pripravovali občanov na ich politickú kariéru -Sokrates sa zaoberal otázkou, v čom spočíva šťastie človeka a zaoberal sa etnickým problémom. Bol odsúdeny na smrť pretože údajne kazil mládež a kritizoval demokratické zriadenie v Aténach -Platón založil vlastnú filozofickú školu Akadémiu. V nej sa snažil riešiť etnické problémy. Hlavnou myšlienkou jeho učenia bola predstava, že existuje svet ideí. -Aristoteles venoval sa poznávaniu logike a mysleniu, založil filozofickú školu, ktorá sa nazývala peripatetická. -Gréci využívali aj ďalšieformy umenia- maliarstvo, sochárstvo, architetúru -najvýznamnejšou verejnou budovou bol chrám - boli vyzdobené sochárskymi dielami na reliéfoch boli mytol. Výjavy neskôr významné osobnosti -ďalšie verejné budovy boli knižnice, stĺporadia, športoviská a divadlá.
HELENISTICKÉ GRÉCKO
MACEDÓNIA: -nachádzala sa na severe Grécka -na čele stál kráľ - pomáhala mu rodová aristokracia -základ macedónskeho vojska tvorili slobodní roľníci - mali hlavne kopije a meče na boj zblízka, oddiely boli organizované ako falanga – šík vojska bol posilnený na pravom krídle, ktoré malo za úlohu preraziť nepriateľský šík a napadnúť nepriateľa od chrbta -v prvej polovici 4. storočia kráľ Filip II. začal rozsiahlu expanzívnu politiku, ovládol poloostrov Chalkidike -v bitke pri Chaironei sa vyznamenal Filipov syn Alexander Macedónsky (Veľký)
ALEXANDROVA RÍŠA: -po Filipovej smrti zasadol na trón jeho syn a svojimi výbojmi vytvoril najväčšiu ríšu vtedajšieho sveta -vládol v podobe orientálnej despocie -najvýznamnejším mestom sa stala egyptská Alexandria -v roku 324 pnl začal pripravovať novú vojenskú výpravu na východ ale v roku 323 však vo veku 33 rokov neočakávane zomrel v Babylone na maláriu
PTOLEMAIOVCI: -vládli v Egypte -vladca sa volal Ptolemaios -hlavným mestom bola Alexandria - boli tu postavené kráľovské paláce, mauzóleum, športoviská - pred prístavom postavili jeden z divov sveta maják na ostrove Faros - bola tu vybudovaná aj rozsiahla knižnica -najväčšou časťou bola Sýria - nebola jednotná -v roku 30 pnl Rimania dobili Egypt po občianskej vojne medzi Octaviom a Markom Antoniom
SELEUKOVCI: -vládli v Sýrii a v Malej Ázii -panovník sa volal Seleukos -museli sa brániť pred útokmi Ptolemiovcov a Antigonovcov -vzniklo tu kráľovstvo Pergamon - vládli v ňom Attalovci - súperili s Alexandriou o kultúrne prvenstvo - začali používať novú látku na písanie – pergamen - knihy sa začali písať do kódexov - v roku 133 pnl zaniklo a zdedili ho Rimania -v roku 64 pnl Rimania dobili Sýriu
ANTIGONOVCI: -vládli v Macedónii a Grécku -vládca sa volal Antigonos -bojovali s gréckymi mestskými štátmi -v roku 168 pnl Rimania dobili Macedóniu -v roku 146 pnl Rimania dobili aj Grécko
KULTÚRA:
-gréčtina sa používala ako dorozumievací jazyk, jazyk diplomacie, ale aj jazyk literatúry a filozofie -filozofia: - filozofi hľadali príčiny a formy pokojného života - záujmom občana bol jeho osobný prospech, spokojnosť a šťastie - náboženstvo: - vznikali nové božstvá (Sarapis) - rozšírili sa náboženské mystériá - v ich obradoch ľudia hľadali spásu a nádej na posmrtný život -umenie: - sochári už nezobrazovali len mladých bohov a bohyne ale aj starých ľudí, začali si všímať každodenný život - vzniká realistický portrét - helenistické mestá: - pravoúhle ulice - šachovnicové pôdorysy - honosné námestia -vedy: - vyčlenili sa z filozofie - ponovníci zakladali rozsiahle knižnice, kde básnici zhromažďovali staré diela - rozvíjala sa filológia (náuka o jazyku) a história - začali sa vyvíjať aplikované vedy a techniky - matematik Euklides zhrnul základy geometrie (Euklidova veta) - matematik Archimedes zostrojil mnohé stroje, ktoré pomáhali syrakúzanom pri obrane mesta, pripisuje sa mu aj objavenie zákona o pôsobení vztlakovej sily na telesá ponorené v kvapalinách.
|