Obsah:

Úvod
Život a politická kariéra J.F.Kennedyho
Kubánska raketová kríza
Vojna vo Vietname
Záver Odkazy
Použitá literatúra
Prílohy

Úvod

Témou tejto seminárnej práce je charakteristika zahraničnej politiky amerického prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho. J.F. Kennedy dnes patrí medzi sporné postavy Bieleho domu. Po jeho zavraždení dominoval istú dobu u historikov ako aj u verejnosti mýtus o žiarivom hrdinovi skosenom náhlou smrťou. Dnes už sa odborná verejnosť na jeho prácu díva z kritickejšieho uhla pohľadu. Počas jeho prezidentovania sa na zahraničnopolitickej scéne objavilo niekoľko svetovú bezpečnosť ohrozujúcich udalostí. Práve preto mnohí jeho funkčné obdobie a politiku charakterizujú ako politiku kríz. Z tohto dôvodu som si ako tému na moju seminárnu prácu z predmetu Dejiny diplomacie II vybral práve jeho.

O politickom ako aj súkromnom živote J.F.Kennedyho bolo napísaných mnoho faktografických ako aj beletrizovaných diel. Je ťažké určiť ktoré zdroje sa môžu pokladať za hodnoverné, a ktoré sa opierajú o domnienky a konšpiračné teórie. Informačným zdrojom pre túto prácu boli najmä literatúra faktu zameraná na priebeh studenej vojny. Na túto tému bolo vydané obrovské množstvo kníh, informačných brožúr a autobiografických diel vtedajších zahraničnopolitických aktérov. Nemožno opomenúť ani nevyčerpateľné multimediálne zdroje, z ktorých som študoval najmä vtedajšiu zahraničnú korešpondenciu, veľkú časť autentických Kennedyho vyhlásení, smerníc pre zahraničnú politiku a pod. Životopisné údaje o amerických prezidentoch je možné nájsť prakticky všade. Mne sa v tomto smere stalo zdrojom biografické dielo Thomasa C. Reevesa.

Na nasledujúcich stranách sa budem stručne venovať osobe Johna Fitzgeralda Kennedyho. Ďalej rozoberiem niektoré zo zlomových momentov na zahraničnopolitickej scéne v ktorých sa angažovala jeho administratíva. Za najdôležitejšie považujem jeho politiku týkajúcu sa Kuby, Berlínsku krízu, a americké zasahovanie do situácie v Indočíne.

Život a politická kariéra Johna Fitzgeralda Kennedyho

John F. Kennedy sa narodil 29. Mája 1917 vo veľmi zámožnej anglicko-írskej katolíckej rodine v Brookline, štát Massachusetts, na predmestí Bostonu ako druhé z deviatich detí. Jeho otec Joseph P. Kennedy bol bankár, burzový maklér, multimilionár a vplyvným demokratom. Za Franklina Delana Rossevelta pôsobil v rokoch 1937 až 1940 ako vyslanec svojej zeme vo Veľkej Británii, kde mu mladý Kennedy robil sekretára.

John F. Kennedy študoval najmä na Harvardovej univerzite do roku 1940 politické vedy a medzinárodné vzťahy. Svoju diplomovú prácu, kritiku britskej politiky appeasmentu na Mníchovskej konferencii uverejnil v roku 1940 pod názvom „Why England Slept“ (Prečo Anglicko spalo). Kniha vzbudila živý ohlas.

V druhej svetovej vojne sa vyznamenal roku 1943 ako veliteľ hliadkového člnu v Tichom oceáne. Jeho loď ťažko poškodil japonský torpédoborec, Kennedy a väčšina posádky sa zachránili. Od tej doby trpel bolestivým ochorením chrbtice.

Na konci vojny písal ako reportér o založení Organizácie spojených národov v San Franciscu a referoval o Postupimskej konferencii. Jeho politická dráha začala roku 1946 pri voľbách do kongresu, kde bol zvolený do snemovne reprezentantov za demokratickú stranu. Podporoval Trumanov „Fair Deal“, kritizoval však prezidenta za to, že proti komunizmu v Číne nepostupuje dosť razantne. „Doba jeho poslaneckej činnosti vo Washingtone, aj po ďalších úspešných voľbách v rokoch 1948 a 1950, prebiehala skôr v tichosti, bez výnimočných udalostí.“1

Vo voľbách do senátu sa mu však v roku 1952 podarilo poraziť republikánskeho kandidáta Henryho C. Lodgea. Od roku 1953 bol členom federálneho senátu vo Washingtone, kde sa zasadzoval o svoj rodný štát Massachusetts a podporoval boj proti domácim komunistom bez toho, aby výslovne podporoval metódy „kladiva na komunistov“, senátora McCarthyho.

Roku 1956 sa oženil s atraktívnou dvadsaťštyriročnou Jacqueline Bouvierovou, dcérou newyorského bankára, ktorá neskôr, ako prvá dáma podstatnou mierou vytvárala kultúrnu atmosféru v Bielom dome. V rokoch 1957, 1960 a 1963 sa narodili dcéra a dvaja synovia. Mladší chlapec zomrel už v kojeneckom veku.
Roku 1956 Kennedymu tesne unikla nominácia na demokratického viceprezidenta. Prehral proti senátorovi Kefauverovi. Od tej doby, a po svojom znovuzvolení do senátorského kresla v roku 1958 cieľavedome pripravoval svoju nomináciu ako kandidáta demokratickej strany na prezidentské voľby roku 1960. Kennedyho mladosť a činorodosť, príťažlivý zovňajšok, vlastný majetok, rodinné zázemie, politický vplyv jeho otca a zavčasu vytvorený politický štáb vytvorili pre to priaznivé podmienky.
Kennedyho politický postoj a chovanie v každodennej politike boli v v tej dobe ešte nevyhranené a pragmatické, často ich určoval taktický ohľad na pomery v jeho rodnom štáte Massachusetts. Ctižiadostivý politik, ktorého zaujímal predovšetkým vlastný politický vzostup, nepatril do kruhu výrazne liberálne orientovaných demokratov. Skôr patril k pragmatickejšiemu stredu. Voči senátorovi McCarthymu, ktorého križiacke metódy senát roku 1954 odsúdil, sa správal s opatrnou neutralitou. McCarthy patril k priateľom rodiny, jeho brat Robert dokonca pracoval v jeho štábe. Ako senátor sa Kennedy v polovici päťdesiatych rokoch nijak zvlášť neangažoval pre požiadavky afroameričanov za občianke práva, ani pre celonárodné programy s bojom s nezamestnanosťou. Hovorí sa, že počas cestovania v rámci svojej predvolebnej kampane sa prvýkrát stretol s chudobou. V tom čase patrilo približne 32 miliónov Američanov, čiže okolo 19 percent obyvateľstva, k chudobe, ktorých príjmy ležali pod hranicou 2500 dolárov na jednu štvorčlennú rodinu.

Kennedymu sa po rade úspechov v predvolebných kolách, kde porazil demokratických rivalov Huberta Humphreya, Lyndona Johnsona a Stuarta Symingtona, podarilo získať v júly 1960 nomináciu na prezidentského kandidáta už v prvom kole volieb na federálnom zjazde demokratickej strany v Los Angeles.2 Na jeho osobný návrh sa kandidátom na viceprezidenta stal Lyndon Johnson, pôvodom z Texasu a vodcom straníckej väčšiny v senáte. Johnsonovp vplyv v Kongrese a podpora zo strany južných štátov sľubovali pre nastávajúce voľby isté výhody, ktoré si Kennedy chcel poistiť.

S prijatím kandidatúry ohlásil Kennedy voličom svoj program, ktorý mala byť politická zmena. Pre nový politický smer razil Kennedy termín „New Frontier“, nové obzory, za ktorými ležia „neprebádané oblasti vedy a vesmíru, nevyriešené problémy vojny a mieru, nezvládnuté zbytky nevedomosti a predsudkov, nezodpovedané otázky biedy a prepychu. Nové obzory sú tam, či si to želáme alebo nie.“3 Protikandidát J.F.Kennedyho bol republikánsky Eisenhowerov viceprezident Richard Nixon. Poukazoval na kritickú situáciu v ekonomike, vysokú nezamestnanosť, klesajúce príjmy farmárov, problémy v školstve a na klesajúcu vážnosť USA v zahraničí. Odsudzoval Eisenhowerovu zahraničnú politiku, ktorá podľa neho spočívala iba na pretekoch v zbrojení a v studenej vojne.

Voľby skončili veľmi tesným víťazstvom Kennedyho s náskokom menším ako 120 000 hlasov pred republikánskym Nixonom. Podľa elektorov to bolo 313:219 hlasov v prospech Kennedyho. Kennedy síce zvíťazil vďaka svojmu programu politických zmien, voľby však zreteľne ukázali, že polovica Američanov tieto zmeny nepokladali za nevyhnutné. V Kennedym sa do Bieleho domu po prvý krát nasťahoval katolícky prezident. So svojimi 43 rokmi bol tiež najmladším zvoleným prezidentom. Iba Theodor Roosevelt bol pri nástupe do úradu mladší, ten sa však k prezidentskému kreslu dostal skrz funkciu viceprezidenta.4

Zloženie Kennedyho administratívy bolo nejednotné a rozporné. Mnoho ministrov bolo príslušníkmi východopobrežného establishmentu s dobrými stykmi na Wall street.
Jeho ministrom zahraničia bol Dean Rusk, minister spravodlivosti bol jeho neskôr taktiež zavraždený brat Robert. Ako poradcovia pre zahraničnú politiku a diplomati v jeho administratíve pracovali John Galbraith a George Kennan.

Skoro ihneď po inaugurácii sa jeho vláda ocitla v kríze. Bola to neúspešná invázia asi 1500 kubánskych emigrantov, cvičenými americkou tajnou službou, na Kubu s cieľom zvrhnúť režim Fidela Castra. Táto akcia sa skončila absolútnym fiaskom. Kennedy bol za tento čin kritizovaný. Kritika na jeho stranu nieje na úplnom poriadku, pretože on iba schválil dlhoplánovanú a pripravovanú akciu, ktorej veľká časť vznikla za predchádzajúceho prezidenta. V roku 2006 túto akciu historici zhodnotili ako 8. najhoršiu v dejinách amerických prezidentov.

John Fitzgerald Kennedy zastával svoju funkciu presne 1000 dní. Počas tohto obdobia sa musel vysporiadať s mnohými problémami zahraničnej a domácej politiky. Okrem problémov okolo Kuby to vo svete bolo rozširovanie komunizmu, hlavne v Číne, Laose, Vietname. Ďalej to bol zdanlivo neriešiteľný status Berlína ktorý bol od konca druhej svetovej vojny stredobodom pozornosti a akýmsi frontom medzi východom a západom.

Americký prezident John F. Kennedy bol počas svojej návštevy texaského Dallasu dňa 22. novembra zavraždený. Politické pozadie činu dodnes nebolo objasnené. Vrahom bol Lee Harvey Oswald, procastrovský aktivista. Ešte pred tým, ako mohol vypovedať ho však v priamom prenose pred policajnou stanicou zabil Jack Ruby. Existuje nespočetné množstvo teórií, ktoré sa snažia objasniť tieto udalosti. „Správa riaditeľa FBI cituje, že Oswald konal sám a že Rubyho motívom bola osobná pomsta.“5