Napoleon Bonaparte výpravy

Napoleon Bonaparte

Narodil sa 15.augusta 1769 na ostrove Korzika.Otec ho poslal študovať do Francúzska.Najprv študoval na autunskom gymnáziu, potom na vojenskej škole v Brienne.Bol nadaný na všetky predmety.Až do svojej smrti vynikal absolútnou pamaťou.
Na začiatku Veľkej francúzskej revolúcie - 14.júla 1789 bol Napoleon s ľudom, ale viac sa zaujímal o záležitosti na Korzike.
V polovici septembra 1793 dostal zodpovednú úlohu - veliť delostrelectvu, ktoré obliehalo Toulon, a ktoré sa aj vďaka Napoleonovi skončilo výhrou.22.12.1793 - hodnosť brigádneho generála.
9.a 10.thermidora 1794 - Robspierrova vláda zosadená, všetkých bez súdu popravili.Do parlamentu sa vracajú gierondisti.V tomto období vzrástla úloha armády.Keď 13.vendemiára Konvent rozhodol, že 2/3 budúcich členov musia byť zvolení z nich, rojalisti sa proti tomu vzúbirili a chystali sa na sídlo Konventu.Proti nim si Konvent na pomoc zavolal Napoleona, ktorý na potlačenie tejto vzbury použil delá.
26.10.sa Konvent rozišiel, nastupuje vláda Direktória.

TALIANSKA VÝPRAVA 1796-1797

Francúzska armáda bola na tom dosť zle.Bojaschopných zo 106 tisíc bolo len asi 30 tisíc.No napriek tomu musel napoleon bojovať proti rakúsko-sardínskej armáde.12.apríla sa tiet dve armády zrazili neďaleko Montenotte, kde francúzi vyhrali.O dva dni 14.apríla utrpela porážku aj druhá armáda pri Millesime.10.mája sa odohrala slávna bitka pri Lodi, kde Napoleon dobyl neprípustný most na rieke Adde.Tento most bránilo 70 tisíc vojakov a 14 diel.15.mája dobyl aj Miláno, kde ich vítali ako osloboditeľov.14.a 15.januára 1797 bitka pri Rivoli vyzerala pre francúzov beznádejne, no v poslednej chvíli zvíťazili a rakúska armáda sa rozutekala.19.2. v Tolentine nadiktoval podmienky mieru, ktoré sa dosť líšili od podmienok Direktória.18.apríla bola podpísaná predbežná mierova zmluva.V taliansku vytvoril nové republiky - Cisalpskú, Ligurskú (v Janove).Rokovania medzi Rakúskom a Francúzskom 27.9. - 17.10. rozhodli o rozdelení Benátskej republiky medzi obe krajiny a celý ľavý breh Rýna pripadol Francúzsku.Tento mier bol podpísaný zo 17.na 18.októbra v rezidencii Passario a nazýva sa Campoformský mier.

EGYPTSKÁ VÝPRAVA

18.fructidora sa uskutočnil štátny prevrat a hrozí, že Direktórium sa už dlho neudrží, no nestalo sa tak.

V tom čase Napoleona zvolili do Inštitútu "nesmrteľných".Bol vymenovaný za veliteľa "anglickej armády", no vedel, že zdolať Anglicko nebude ľahké, a tak sa rozhodol najprv zaútočiť na Egypt.19.mája 1789 sa francúzska flotila pohla smerom na východ.9.júna obsadili Maltu, 2.júla sa neďaleko Alexandrie vylodili.V ten deň, keď francúzska flotila vyplávala boli angličania pripravení zaútočiť, ale kedže sa v tej časti strhla búrka, nepodarilo sa im to.Po búrke hneď vyrazili a prenasledovali ich, dokonca ich netušiac predbehli.Takže keď prišli do Alexandrie a francúzov tam nenašli, dali sa na východ k Carihradu.Napoleon vo svojich plánoch počítal s tým, že domorodé obyvateľstvo sa vzbúri proti angličanom, no opak bol pravdou.21.júla 1798 bitka pod pyramídami v Káhire s mamelukmi, francúzi zvíťazili.1.augusta sa pred francúzskou flotilou zjavil admirál Nelson a po pár hodinách bolo po nej.Napoleon sa o tom dozvedel až o 2 týždne.9.2.1799 sa francúzska armáda vydala ďalej na východ.Dobyli Tel Aviv, Hajfu, Palestínu.18.marca sa dostali k hradbám Akky.Keďže sa v armáde v tom čase šíril mor a nemali dosť munície, toto mesto nedobili.Armáda sa teda vracala naspať bez pitnej vody popri spaľujúcom slnku.14.júna konečne došli do Káhiry.
Zatial čo bol Napoleon v Egypte, v lete 1799 Surovova armáda dobyla talianske mestá.Po zdrvujúcej porážke francúzskej armády 15.augusta pri Novi, hrozilo, že vtrhnú do Paríža.No nestalo sa tak.Surovova poslali rakúšania dobyť Švajčiarsko.Tam ho alr rakúšania napadli, a tak Rusko z koalície vystúpilo.
9.októbra Napoleon nechal svoju armádu v Egypte a vrátil sa do Francúzska.Armádu v Egypte zveril Kleberovi, no 25.1.1800 v Aríši musel uzavrieť dohodu o prímerí.No Anglicko žiadalo od Francúzov kapituláciu.20.marca 1800 v boji pri Heliose Kleber rozdrvil Turkov v Egypte.No Turci a Angličania opať zaútočili, a kedže mali veľkú prevahu, roku 1801 museli Francúzi zložiť zbrane.


30.októbra 1799 sa Napoleon spojil s členom Direktória Sieyesom, aby naplánovali štátny
prevrat.18.brumaira zosadil Direktórium, no na druhý deň Rada 500 a Rada starších toto neprijala a neuznala.Napoleon teda zozbierla svoje sily a so svojou armádou rozprášil obidve Rady.Bola vytvorená dočasná Konzultská Komisia - Sieyes, Roger Ducas a Napoleon.Napoleon vytvoril novú ústavu a stáva sa prvým Konzulom.Ústava mu umožňuje neobmedzenú moc. Napoleon sa pokúša uzavrieť mier s Rakúskom a Anglickom, no odmietli.24.mája francúzska armáda pri Ivrey porazila rakúske jednotky.2.júna vsúpili do Milána, 4.júna museli Rakúšania kapitulovať.14.júna sa odohrala rozhodujúca bitka pri Merango.Po dlhom boji musela francúzska armáda usúpiť, no v tom dorazil na pomoc Desaix so svojou divíziou.Rakúšania už poslali svojich kuriérov o víťazstve, no druhý boj bol víťazný pre Francúzov.Rakúska armáda sa dala na útek.
Teraz bolo Napoleonovým cieľm získať si Rusko.V tom istom čase o tom rozmýšľalo aj samotné Rusko.Takže rokovania išli dosť ľahko.Cár Pavel I.dokonca v liste Bonapartovi píše či by sa nemohli pokúsiť zaútočiť na Anglicko.Sám dal svojej armáde pokyny presunúť sa na juhovýchod.9.februára 1801 Rakúsko a Francúzsko podpísali mier - Lunévillský a 29.marca 1801 v Aranjueze Francúsko podpísalo dohodu so Španielskom.
Z 11.na 12.marca prišla správa, že cár Pavel je mŕtvy.Neskor sa potvrdilo, že to bolo sprisahanie.Nástupcom sa stal Alexander.Bonaparte vedel, že spojenectvo s Ruskom nebude tak ľahké uskutočniť.
15.júla 1801 Bonaparte a pápež Pius VII. podpísali Konkordát, čo znamenalo obnovenie Katolíckej Cirkvi.
27.marca 1802 Napoleon uzavrel v Amiense mierovú zmluvu s Anglickom.

2.augusta 1802 - 14.thermidora výsledky hlasovania rozhodli o doživotnom Konzulovi, ktorým sa stal Napoleon.

12.mája 1803 sa diplomatické styky s Anglickom prerušili.8.októbra bola v Paríži podpísaná mierova zmluva medzi Francúzskom a Ruskom.

No začína sa utvárať 3.koalícia proti Francúzsku, keď 21.marca dal zabiť vojvodu Enghienského, čo vyvolalo rozruch najma v Rusku.

28.floreára - 18.mája 1804 senát rozhodol, že vláda republiky sa zveruje Napoleonovi, ktorý príjme titul CISÁR.1.a 2.decembra bol slávnostne korunovaný v Notre Dame, posvatil ho Pápež.
Začiatkom augusta chcel Napoleon zaútočiť na Anglicko, no Francúzskej flotile sa nepodarilo vyplávať z Cadizu a dostať sa k prieplave La Manche.Navyše sa už z východu blížila nová armáda 3.koalície - Anglicka, Ruska Pruska, Rakúska, Švédska a Neapolského kraáľovstva.No Napoleon sa rozhodol, že ich predbehne.20.októbra 1805 rakúska armáda v Ulme kapitulovala.Napoleon postupoval ďalej, a keď vstúpil do Viedne, zdalo sa, že vojna je už vyhratá.No vtedy sa začali približovať hlavne ruské vojská pod vedením generála Kutuzova.Spojil sa aj s rakúskym vojskom a očakávalo sa, že sa pripojí aj Prusko.Veľký význam mali udalosti, ktoré sa udiali mimo tohto dejiska, keď 21.októbra 1805 pri Trafalgarskom myse anglické loďstvo pod vedením admirál a Nelsona zničilo francúzsko-španielsku flotilu.Nelson v tejto bitke zahynul, ale jeho víťazstvo hlboko ovplyvnilo nasledujúcu vojnul.Napoleon zúril, začal teda šíriť správy, že chce uzavrieť mier a že francúzska armáda to už nezvládne.Cár Alexander poslal k Napoleonovi svojho generála, ktorý potvrdil, že Napoleon sa chce vzdať.No bol len šikovný manéver.Cár a jeho generáli sa dohodli na rozhodujúcom boji proti Napoleonovi, len Kutuzov s tým nesúhlasil.Bitka sa mala odohrať pri Slavkove.Napoleon 2 dni predtým študoval celé bojisko, aj rozmiestnenie vojsk bolo starostlivo premyslené.3.decembra 1805 prešla rakúsko-ruská armáda z Prateckej nížiny a zaútočila.Francúzska armáda schválne postupovala stále hlbšie do údolia, kde na 85-tisícovú armádu zaútočil so 73-tisícmi vojakmi zo všetkých strán.Táto bitka "3 cisárov" sa teda skončila úspešne pre Francúzov.26.decembra 1805 podpísaný Bratislavský mier medzi Rakúskom a Francúzskom, kde Rakúsko muselo odovzdať Benátky, Istriu, Dalmáciu, Kotor, časť Bavorska, Wuttemburska a Badenska.S napoleonom uzavrelo spojenectvo aj Prusko.
Napoleon dobyl aj Neapol, Bourbunovci sa zachránili útekom.Utvoril Rýnsky spolok - spolok 16 nemeckých štátov, ktorého protektorom sa stal Napoleon.1.januára 1806 zrušený revolučný kalendár.20.júla 1806 gen.Ubri(za Rusko) a Clarke(za Francúzsko) podpísali mierovú zmluvu,no v tom istom čase sa cár dohovára s Pruskom proti Francúzsku a nakoniec Ubriho postup odsúdil a rozhodol sa pre vojnu.
3.septembra sa Napoleon dozvedel, že cár mier odmietol.26.2.

sa Prusko oficiálne stalo spojencom Francúzska, no tajne bolo spojené aj s Ruskom.21.-23.apríla Anglicko vyhlásilo Prusku vojnu, lebo uzavrelo všetky prístavy pre anglické lode.Tajná dohoda z 20.marca 1806 - tajné spojenectvo Pruska a Ruska.
9.augusta sa Pruská armáda vzchopila a odmietla podmienky Francúzska a žiada, aby Francúzsko stiahlo svoje vojská za Rýn.6.októbra 1806 Napoleon vyhlásil Prusku vojnu.14.októbra pri Jene aAuerstadte Prusi utrpeli porážku, kráľ ušiel.21.novembra 1806 Napoleon podpísal v Berlíne dekréty o Kontinentálnej blokáde.Napoleon ukladá Fridrichovi Wilhelmovi čoraz vyššie dane za mier, a preto sa chce spojiť s Ruskom.8.februára 1807 bitka pri Jílove - Rusi s Francúzmi, no nikto nevedel, kto je víťaz.Napoleon chce uzavrieť mierovú zmluvu s Ruskom, no Prusko a Rusko 25.apríla podpísalo v Bartensteine novú dohodu o spojenectve, takže ponuku Francuzska odmietlo.14.júna 1807 boj pri Friedlande sa skončil porážkou ruskej armády.25.júna v Tylži podpísaný mier - Francúzsko a Rusko sa spojilo.9.júla aj s Pruskom.V tom čase sa Rakúsko opať pripravilo na vojnu proti Francúzom, ale v priebehu 5 dní boli donútení na ústup.22.apríla pri Eckmuhle ich Francúzi porazili.No rakúsky ľud ešte viac vzplanul.Medzi Aspernom a Esslingom Napoleon zaútočil, no napriek všetkému úsiliu sa táto bitka skončila porážkou Napoleona.5.a 6.júla boj pri Wagrame skončil víťazstvom Francúzskych vojsk, Rakúšania museli ustúpiť.14.októbra Schonbrunská dohoda - Rakúsko stratilo juhovýchodné a výchdné provincie.

Ešte v roku 1806 Napoleon vyhlásil kontinentálnu blokádu - zákaz dovozu anglických výrobkov, no k blokáde sa nepridalo Portugalsko, porušovalo ju Španielsko a r.1810 ju prestalo rešpektovať aj Rusko.Preto r.1807 Napoleon obsadil Portugalsko, a nakoniec úplne bez zbraní získal aj Španielsko a 6.júna 1808 vyhlásil za špsanielskeho kráľa Jozefa Bonaparta.No nepodarilo sa mu úplne si pomaniť túto krajinu a na odpor proti intervencii sa postavil celý národ podporovný Anglickom a Portugalskom.Prepukla španielska partizánska vojna guerilla, v ktorej Napoleonova Veľká armáda postupne úplne zlyhala.14.júla v Bailéne francúzska armáda kapitulovala.30.augusta kapitulovala aj v Portugalsku, kde sa vylodili anglické jednotky pod velením gen.Artura Wellesleya.Spojené sily Británie, Španielska a Portugalska pod jeho velením dosiahli nad Francúzmi rozhodujúce víťazstvá.Boje na Pyrenejskom polostrove pokračovali do r.1813, keď v bitke pri Vittorii zvíťazili nad Francúzmi a donútili ich ustúpiť.

Keď cár Alexander r.1810 odmietol dodržiavať Kontinentálnu blokádu, Napoleon začal s prípravami na výpravu proti rusku.Od r.1811 začína vojna medzi Francúzskom a bývalým spojencom Ruskom.24.júna 1812 vstúpila 600 tisícová armáda cez Nemen na ruské územie.7.septembra sa odhrala krvavá bitka pri Borodine, morálne bolo víťazom Rusko, ale keďže nezískalo dostatočnú prevahu museli opustiť Moskvu.14.septembra vošli francúzske vojská do Moskvy, ktorá bola úplne prázdna.24.októbra v bitke pod múrmi Malojaroslavca sa francúzska Veľká armáda úplne rozpadla.18.decembra sa Napoleon vrátil do Paríža, aby zorganizoval novú armádu.Na začiatku r.1813 sa mu podarilo utvoriť novú 500 tisícovú armádu, no teraz už musel bojovať proti celej Európe, všade sa ľu búril proti Napoleonovi.2.mája pri Lutzene prusko utrpelo porážku a Bonaparte obsadil Sasko.14. a 15.augusta pri Dražďanoch Francúzi vyhrali napriek presile spojeneckých vojsk.Rozhodujúca 3-dňová bitka pri Lipsku - 16.-18.októbra 1813.Napoleonove vojská boli rozprášené.Celé Nemecko sa teraz postavilo proti Francúzom, aj Taliani a Španieli vyhnali Francúzov.Začiatkom r.1814 vstúpili koaličné vojská na územie Francúzska, aj napreik niekoľkým víťazstvám nedokázal zastaviť ich postup a 31.marca 1814 vstúpili spojenecké armády do Paríža.Napoleon 6.apríla podpísal úplnú abdikáciu a odišiel na ostrov Elba.2.apríla zvolili za dočasnú hlavu Francúzskej vlády Talleyranda.1.marca 1815 sa Napoleon so svojimi najbližšími a najvernejšími vylodil na južnom pobreží francúzskeho kráľovstva.Ľud vítal Napoleona, pripojila sa k nemu aj armáda, generáli, ktorí s nim bojovali.Napoleon sa chce so všetkými zmieriť, ale nik to neprijal, koalícia vyhlásila vojnu.Napoleon sa rozhodol čeliť týmto vojskám.15.júna Farncúzska armáda prešla Sambru pri Charleroi a zajvila sa tam, kde ju nik nečakal16.júna zaútočil na Angličanov pri Quatre-Bras a porazil ich.18.júna dal Napoleon rozkaz zaútočiť na Wellingtonovu armádu pri Waterloo.Francúzi už vyhrávali, keď sa na pravom krídle ukázala rýchlo pohybujúca sa armáda, Napoleon si myslel, že mu prichádzajú posily, no nebolo to tak.Táto armáda začala útočiť na Francúzske vojská, ktoré sa v panike dali na útek.Napoleonova armáda bola rozdrvená.Francúzsky ľud aj napriek tomu stále podporoval Napoleona.Nakoniec podpísal abdikáciu v prospech svojho syna Napoleona II.22.júna.a 15.júla 1815 bol doživotne intervenovaný na ostrove sv.Heleny.