George Washington bol ústrednou osobnosťou vojny amerických osád za nezávislosť (1776-1783), ktorá sa pokladá za základný kameň americkej demokracie. Vojenské skúsenosti nadobudol Washington v 50. rokoch ako veliteľ milícií vo Virgínii v pohraničných bojoch proti Indiánom a Francúzom.

V lete 1775 na kongrese trinástich kolónií bol vymenovaný za hlavného veliteľa amerických milícií. Mal pevnú vôľu, zmysel pre zodpovednosť a medzi kolonistami bol populárny, čo mu umožnilo zorganizovať účinný odpor proti vojensky silnejším britským jednotkám. Rok po vypuknutí konfliktu medzi britskými ozbrojenými silami a americkými milíciami dobyli jednotky Georgea Washingtona mesto Boston, obsadené britskými jednotkami. Obsadenie Bostonu bolo druhým významným úspechom Američanov po bitke pri Lexingtone v roku 1775, kde padlo 300 zo 700 britských vojakov.

Napriek týmto dvom víťazstvám nebolo jednoduché zbaviť sa britskej nadvlády. Washington však neoblomne veril vo výhru. Hoci mu chýbali vycvičené jednotky, vojenský materiál, peniaze a potraviny, ako i jednotné velenie, osadníci sa nevzdávali. Dňa 4. júla 1776 prijali severoamerické kolónie dvanástimi hlasmi vyhlásenie o nezávislosti. G. Washington sa rok po schválení ústavy (17. septembra 1787) stal prvým prezidentom USA.

Na jeho podnet a so súhlasom Kongresu sa utvorili úrady pre zahraničné veci, vojnu, financie a justíciu. Washington presadil, aby prezident mohol vymenúvať a prepúšťať vedúcich jednotlivých rezortov. Jeho funkčné obdobie poznačili dva hlavné problémy: musel dokázať nevyhnutnosť písanej ústavy, zaviesť ju do reálneho života a zabezpečiť jej orgánom autoritu a moc. Okrem toho musel od základov vytvoriť fungujúci úradnícky aparát, spoľahlivú finančnú správu a zabezpečiť stabilnú menu. Prvý prezident USA zomrel 14. decembra 1799 v Mount Vernone vo Virgínii.