Vo svojej dobe sa jej hovorilo Veľká vojna, ktorá čo do hromadného ničenia a zabíjania nemala obdoby. Na jej konci ležali ohromné ríše v troskách a vratký mier položil základy iných konfliktov. Príčiny prvej svetovej vojny siahajú do 19.storočia, ak z mnohých malých štátov, ktoré boli v tej či onej dobe súčasťou iných zemí, vznikli štáty nové. Väčšie krajiny, ako napríklad Nemecko a Taliansko, sa teraz chceli presadiť vedľa zavedených štátov, ako bolo Rusko, Francúzsko a Británia, vedľa vratkého Rakúsko- Uhorska v strednej Európe i vedľa postupne zanikajúca Osmanská ríša na strednom východe. Menšie zeme, ako napríklad Bulharsko, sa súťaženia zúčastniť nemohli a zostali neutrálny –nepridali sa na žiadnu stranu. Do roku 1914 boli veľké mocnosti rozdelené do dvoch nepriateľských aliancií. Na jednej strane stály ústredné mocnosti tzv. Trojspolok, z nich naj účinnejšie bolo Nemecko a Rakúsko –Uhorsko.

Aj Taliansko bolo jedným s partnerov, ale vzťahy k nej sa ochladzovali, zatiaľ zväzok s Bulharskom a Tureckom bol stále tesnejší. Druhý blok, nazývaný Dohoda, zahrnoval Francúzov, Rusko a taktiež sympatizujúcu Britániu. Zeme tvoriace tieto aliancie mali svoje silné aj slabé stránky a zohrali v budúcom konflikte značnú rolu. Nemecko sa stalo najväčšou vojenskou mocnosťou v Európe. Jeho pokusy o súperenie s Britským námorníctvom boli príčiny napätia medzi oboma krajinami. Rakúsko –Uhorsko bolo obrovskou, avšak nestabilnou monarchiou zahrnujúcich mnoho nespokojných národov. Británia táto priekupnícka a priemyslová krajina vládla ohromnej zámorskej ríši. Pri obrane spoliehala skôr na svoje veľkolepé námorníctvo ako na malú profesionálnu armádu obsahujúcu 386000 mužov. Rakúsko bolo naproti tomu v priemyslovej a vojenskej technológií o 400 rokov pozadu, avšak do boja mohlo nasadiť milióny mužov. Francúzsko sa stále nemohlo zmieriť s porážkou Nemeckom vo francúzsko-pružskej vojne v rokoch 1870-1871 ani s vojnovými náhradami, ktoré museli platiť.

Vojna nakoniec vypukla na Balkáne. Táto oblasť bola ešte krátko pred tým súčasť Osmanskej ríše, ale Turci sa s nej stiahli a zanechali za sebou mocenské vákuum, o jeho zaplnení súperilo Rakúsko-Uhorsko s Ruskom. V roku 1908 zabralo Rakúsko-Uhorsko provincie Bosnu a Hercegovinu. To rozhnevalo bosenské a hercegovské Srby a susedné nezávislé srbské kráľovstvá. Rusko ako tradičný spojenec Srbska protestovalo, avšak nebolo pripravené podniknúť akúkoľvek akciu. Napätie sa v oblasti ešte viacej zvýšilo, keď bol 28 júna 1914 v Sarajeve srbským študentom Gavrilo Principem zavraždený následník rakúskeho trónu arcivojvoda František Ferdinand so svojou ženou. Situácia sa rýchlo vymkla rýchlo z kontroly. Pobúrené Rakúsko-Uhrosko obvinilo Srbsko zo spolu účasti na vražde a 28 júla do Srbska vpadlo. Rusko sa postavilo na obranu Srbska a o dva dni neskôr zmobilizovalo 1,2 milióna vojakov. Nemecko celý spor zamiešalo, keď dalo Rusku ultimátum aby sa do 24 hodín stiahlo, inak mu bude vyhlásená vojna. Keď Rusko ultimátum odmietlo, Nemecko mu 1 augusta naozaj vojnu vyhlásilo. Nakoľko bolo Francúzsko Ruským spojencom, vyhlásilo Nemecku 3 augusta vojnu. Nemecko malo podľa svojho Schlieffenplanu obsadiť Francúzsko skôr, ako sa zmobilizuje Rusko, inak by bolo nútené bojovať na dvoch frontoch, na západe a východe. Najrýchlejšou cestou bolo obísť francúzske pohraničné pevnosti tiahnutím cez Belgicko. Keď však neutrálne Belgicko odmieta umožniť nemeckým jednotkám priechod, Nemci ho 4 augusta napadli.

Toho istého dňa vyhlásilo vojnu Anglicko Nemecku. Behom piatich týždňov bola vo vojen prakticky celá Európa. V septembri vstúpilo do vojny aj Turecko. Nemeckú armádu obsahujúcu 1,5 milióna mužov nemohlo už nič zastaviť. Po celej západnej fronte porážala francúzsku armádu 31. augusta sa v Monsu prebila cez neveľkú britskú expedičnú armádu (BEF) o sile 70 000 mužov. V auguste, však bola pri bitke na Marne, zastavená francúzskou armádou. Obe strany vykopali a opevnili zákopové systémy, ktoré boli od seba vzdialené len niekoľko metrov a oddelené pásom zeme nazvaným územie nikoho. Zákopové pásmo sa tiahlo viac ako 700 km cez severné Francúzsko, od Lamanšského prieplavu až k hraniciam so Švajčiarskom. Zákopová vojna na západnom fronte nakoniec trvala 4 roky a ukázala sa byť ničivejšou a desivejšou ako tie najhoršie predstavy. Boje sa tiahli mesiace, keď došlo k veľkej ofenzíve, zahynuli behom jedného dňa 10 tisíce mužov, často pre niekoľko obyčajných metrov pôdy. Až takmer do konca vojny sa frontová línia neposunula v žiadnom smere o viac ako 65 km. V roku 1915 sa ukázalo, že úplná dohodová francúzska ofenzíva si vyžiadala nesmierne mnoho ľudských životov, ale dosiahla len málo. Vo februári 1916 zostavilo Nemecko plán, podľa ktorého malo útokom na kľúčovú Francúzsku pevnosť vo Verdune nechať Francúzsko vykrvácať, na oboch stranách padlo tisíce vojakov, avšak Verdun zostával vo francúzskych rukách. Tiež útok bitov sa zmenil pri júlovej bitke na rieke Some v krvavú kúpeľ. V prvý deň bolo zmasakrovaných 60 tisíc mužov a podobné obete skoro zlomili britskú armádu dobrovoľníkov.

Vojna medzi tým zúrila aj na východe. Rakúske zlyhanie proti Rusku prinútilo Nemecko, aby nasadilo viacej jednotiek, ako malo v úmysle. Druhý front, ktorého sa Nemci tak báli, sa stal skutočnosťou. Napriek tomu Nemci dosiahli proti Rusku nečakaný úspech, keď v roku 1914 zaznamenali pri Tannenbergu a pri Mazurských jazier veľké víťazstvá a v roku 1915 zabrali Ruskom kontrolované Poľsko. V tom istom roku vstúpilo na stranu Nemecka do vojny aj Bulharsko a nemecké a bulharské jednotky spolu dobili Srbsko. Rakúsko, ktoré bolo na východnom a balkánskom fronte neúspešne, sa o niečo lepšie viedlo proti Taliansku, ak v roku 1915 pridala k Dohode. Keď sa v roku 1916 pripojilo k Dohode aj Rumunsko, Nemci ho obsadili a behom krátkeho a geniálne vedeného ťaženia si zaistili životne dôležité dodávky ropy. Dna 22.augusta 1914 vyhlásilo Japonsko vojnu Nemecku a zaútočilo na nemeckú kolóniu Tsingtao. Tá padla o jedenásť týždnou neskôr 7.novembra po spoločnom útoku japonských a britských jednotiek. Nemecké vojenské lode boli prenasledované až k Indickému oceánu a k južnému Atlantiku, keď v posledných mesiacoch v roku 1914 bojovali za nadvládu v bitkách o Coronel, Chile a Falklandské ostrovy. Terčom útoku sa stali také nemecké kolónie v Afrike, na juhozápad zo strany juhoafrických vojsk a na východe zo strany Britov. Podobná vojna bola do tej doby ničím nevídaným. K zabíjaniu boli využité nové vojenské vynálezy. Nemci ako prvý použili ťažké delostrelecké zbrane. Výbuchy jedného takého monštra boli počuť až cez celý Lamanšský prieliv až do Kentu.