referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Anežka
Sobota, 2. marca 2024
Cyril a Metod
Dátum pridania: 19.12.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Supa50
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 2 339
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 6.6
Priemerná známka: 2.96 Rýchle čítanie: 11m 0s
Pomalé čítanie: 16m 30s
 
Byzantská misia

Krátky čas po príchode Konštantína a Metoda z misie u Kozarov prichádzajú do Carihradu posli z Veľkej Moravy a podľa daktorých údajov aj z Panónie od Koceľa. Cisár Michal 3. zvolal svoju radu a rozhodol, že ta pošle Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda. Rozhovor Konštantína s cisárom sa končí dohodou, že obaja bratia naozaj pôjdu na Veľkú Moravu. Byzantský štátny, ale aj cirkevný systém hľadal spôsob, ako v domácom slovanskom jazyku sprostredkovávať pre svojich poddaných nariadenia štátu i cirkevný poriadok. Konštantín bol pre takéto poslanie jedinečný typ. Dobre poznal slovanský jazyk, bol vynikajúcim a citlivým filológom, ktorý sa dlhší čas vedno s krúžkom žiakov usiloval vyjadriť sloviensku reč graficky – písmom. V slovanských slovách sú mäkké a tvrdé znaky, nosovky a podobne. Všetka snaha zapísať tieto zvuky v slovanskom jazyku dovtedy známymi písmenami sa musela skončiť beznádejným neúspechom. Konštantín si bol vedomý zložitosti tejto otázky, a preto sa uskutočnila veľká diskusia s cisárom Michalom 3 o slovanskom písme, ktorú do dramatickej podoby a priamej reči dáva predovšetkým Život Konštantína. Konštantín deklamoval pred cisárom, že nemožno písať reč na vodu. Vytvoril pre Slovanov nové písmo – hlaholiku (glagolice), podľa gréckeho kurzívneho písma s použitím prvkov hebrejsko-samaritánskeho písma, ktoré Konštantín ako orientalista poznal veľmi dobre, ktoré oceňujú všetci slovanskí filológovia ako dôkaz jeho veľkého nadania a lingvistickej zručnosti. Na projekte pracoval i Metod a krúžok jeho žiakov a zužitkovali pritom aj všetky dovtedajšie úsilia, ktoré v tomto smere v Byzancii vykonali. Potom už nasledoval len preklad a príprava potrebných textov a kníh pre veľkomoravskú misiu a posolstvo mohlo vykonávať ďalšie úlohy. Byzantské posolstvo sa vydalo na Veľkú Moravu v polovici roka 863. Cesta viedla z Konštantínopolu do Solúna a odtiaľ do Dyrrhachia, sídla provincie a stratéga.
Tu na pobreží Jadranu, sa už dalo pohodlne nastúpiť na loď a plaviť sa do Benátok. Odtiaľ viedla odpradávna frekventovaná cesta smerom na Akvileju, do Panónie a Bratislavskej brány. Rastislav prijal posolstvo s úctou. Rastislava nepochybne potešilo, že vladár najmocnejšej európskej ríše vzal na vedomie jeho prosbu a vyslal diplomatickú misiu až na vzdialenú Veľkú Moravu. Byzantský dvor neposlal biskupa a organizátora novej samostatnej cirkevnej provincie, ako žiadal Rastislav, ale len dvoch mužov, z ktorých iba Konštantín bol azda vysvätený za kňaza a Metod mal len najnižšie svätenie (diakon), ktoré nedovoľovalo ani len konať bežné svätosti, pričom ani to nie je celkom isté. Solúnski bratia oceňovali aj Rastislavovu pomoc pri zriadení cirkevného učilišťa, v ktorom mali Konštantín a Metod vychovať dostatočné množstvo kňazov pre nastupujúci kristianizačný a organizačný program. Prevratnosť a jedinečnosť novej školy bola najmä v tom, že solúnski bratia neprijali výučbu ani v gréckom jazyku, ani v latinskom jazyku. Vyučovanie v materinskom jazyku odstraňovalo problémy, s ktorými sa západná cirkev stretávala v celom rannom stredoveku.
 
späť späť   1  |   2   
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.