3.1.2 Devínsky hrad:

Výhodná strategická poloha na sútoku riek Moravy a Dunaja bola predpokladom vzniku dôležitej lokality. Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Devín bol osídlený už v mladšej dobe kamennej.

Po príchode Keltov nadobudol hrad charakter vojenskej pevnosti.Dôležitú križovatku diaľkových ciest využili aj Rimania, ktorí na hradnom kopci postavili strážnu stanicu a Devín sa stal súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus . Počas rozkvetu Ríma tu bola predsunutá rímska vojenská stanica patriaca vojenskému táboru Carnun (dnešný Petronell neďaleko Hainburgu v Rakúsku). Opevnenie na hradnom vrchu vybudovala už tamojšia rímska posádka.

Mohutné hradisko tu vybudovali Slovania. V období Veľkej Moravy hral Devín dôležitú úlohu ako jedna z najdôležitejších pevností proti expanzívnej Franskej ríši. Prvý raz sa devín spomína v roku 864 vo Fuldských análoch pod menom Dowina(=dievča) ako Rasticov hrad. Význam hradu stúpol v 13. storočí v bojoch o Devínsku bránu medzi Maďarmi a Rakúšanmi. Vtedy na hrade na vrchole skalného brala postavili mohutnú strážnu vežu chránenú šijovou priekopou. Dnes sa do hradného areálu vstupuje cez západnú Moravskú bránu. Niekoľko metrov za bránou sa vpravo od chodníka nachádza vzácna archeologická pamiatka z rímskeho obdobia. Zvyšky masívnej kamennej stavby zo 4. storočia svojím pôdorysom pripomínajú antickú hrobku. Našli sa tu fragmenty stien so zachovanými omietkami do výšky 85 cm a pôvodná dlážka. Pozoruhodný je najmä nález železného kríža. V prípade, že ide o tradičný kresťanský symbol, je najstaršou sakrálnou pamiatkou objavenou na
území Slovenska.

Kamennú bránu chránenú dvojicou polkruhovitých bášt postavili v 15. storočí na staršom veľkomoravskom vale. V 15.storočí postavili južne od skalného brala menšiu polygonálnu Panenskú vežu (dostala pomenovanie podľa povesti.).

sa chodník rozdvojuje. Ľavá vetva vedie k miestu, kde v 9. storočí stál veľkomoravský kostol. Na zemi vidieť jeho obdĺžnikový pôdorys s trojlístkovou apsidou. Pod severozápadným nárožím základov kostola objavili zvyšky chaty z obdobia sťahovania národov. Južne od kostola sa našla ďalšia menšia sakrálna stavba z 11. až 12. storočia a zvyšky cintorína, na ktorom sa pochovávalo v 10. až 13. storočí. Východne od veľkomoravského kostola leží renesančná východná Prešporská brána. Pravá vetva chodníka vedie k zakonzervovaným ruinám strednej a hornej časti stredovekého hradu, ktorý svojou rozlohou nedosahoval rozmery veľkomoravského hradiska. V prvej polovici 15. storočia postavili Garayovci gotický palác s dvoma poschodiami. V 16. storočí k nemu pribudol renesančný palác a nové opevnenie. Niektoré klenbové priestory tohto paláca sa dnes využívajú ako muzeálne expozície. K obdobiu, keď hrad vlastnili Garayovci, sa viaže aj vznik 55 m hlbokej hradnej studne, ktorá sa nachádza na návorí stredného hradu. Neďaleko studne archeológovia v nánosoch sutiny odkryli zvyšky kamenného rímskeho objektu, ktorý tvorilo viac miestností. Pri studni sa nachádza vyhliadková terasa s výhľadom ponad spustnutý amfiteáter na Dunaj a rakúsky vrch Braunsberg.

V roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská.

Devín, miesto dávnej a slávnej histórie, sa stal za Štúrovcov symbolom slovenského národného obrodenia a postupne aj pojmom slovanskej vzájomnosti a spolupatričnosti Čechov a Slovákov.

Na ruine hradu od roku 1967 podnes prebiehajú konzervačné práce. Objekty horného a stredného hradu sa zachovali v podobe ruín. Stredný hrad a časť dolného hradu sú už zabezpečené, pokračuje sa v sprístupňovaní horného hradu. Na šikmom priestranstve obkolesenom opevnením sú zakonzervované základy obytných a cirkevných stavieb z obdobia ríše Rímskej, Veľkomoravskej a z raného stredoveku. Časť zachovaných klenbových priestorov stredného hradu sa využíva na expozičné účely. Zachovaná zostala tiež západná a východná brána hradu.

3.1.3 Slavín:

Monumentálny pamätník je symbolom úcty a vďaky hrdinom Sovietskej armády, ktorí padli v bojoch pri oslobodzovaní Bratislavy a západného Slovenska. Pamätník slávnostne sprístupnili v predvečer 15. výročia oslobodenia Bratislavy (3. 4. 1960).

Patrí medzi vrcholné umelecké diela, vytvorené našimi najlepšími umelcami. Pamätník sa rozprestiera na ploche 10 000 m2 a v hromadných a individuálnych hroboch je pochovaných 6 845 vojakov Sovietskej armády.

Dominantou pamätníka je obradná sieň, nad ktorou sa čnie mohutný, 28 m vysoký pylón ukončený sochou Víťazstvo. Výškou 11 m je najvyššou a najvyššie stojacou sochou v Bratislave. Predstavuje víťazného sovietského vojaka v letnej uniforme s prilbou na hlave, samopalom a víťaznou zástavou v rukách, ktorý nohami drví hákový kríž.

Socha vyjadruje túžbu Bratislavčanov po mieri a slobode.