3.3 Primaciálny palác a šesť gobelínov:

Primaciálny palác je považovný za jednu z najkrajších klasicistických stavieb v Bratislave. Palác dal vybudovať arcibiskup a kardinál Jozef Batthyány podľa projektu architekta Melchiora Hefeleho v 8O-tych rokoch 18. storočia. Palác a jeho Zrkadlová sieň sa stali svedkom mnohých historických udalostí. V roku 1805 v ňom podpísali Mierovú zmluvu medzi Francúzskom a Rakúskom. V sieni sa konali otváracie zasadania Uhorského snemu, ktorý sídlil v súčasnej budove Univerzitenej knižnice.
V auguste 1903 kúpilo budovu paláca mesto a pri rekonštrukcii budovy bola za tapetami v predsieni Zrkadlovej siene objavená séria šiestich neznámych gobelínov, zobrazujúcich starú antickú povesť o Hero a Leandrovi.

Podľa povesti bola Hero kňažkou v Seste na pobreží dnešného Hellespontu. Pri slávnosti sa zoznámila s krásnym mládencom z protiľahlého Abýdu, Leandrom. Aby sa mohli stretávať, musel Leander preplávať v noci morskú úžinu a nad ránom sa vrátiť späť. Hero každý večer vyvesila vo veži lampu, ktorá Leandrovi určovala, akým smerom má plávať. Jednej búrlivej noci vietor lampu zhasil, Leander stratil vo vlnách smer a utopil sa. Jeho mŕtve telo vyplavilo more na breh ku kláštoru. Keď ho Hero ráno uvidela, od žiaľu skočila z okna a zabila sa.

Gobelíny utkali v 30. rokoch 17. storočia v kráľovskej tkáčskej dielni v Mortlake pri Londýne, ktorú viedol Holanďan Phillip de Maecht. Návrhy na gobelíny sú dielom Franza Cleyna a odzrkadľuje sa na nich vplyv flámskeho a sčasti talianskeho maliarstva obdobia manierizmu. V reprezentačných miestnostiach Primaciálneho paláca je okrem anglických gobelínov inštalovaných niekoľko menších obrazových expozícií z majetku Galérie mesta Bratislavy - súbor holandského a flámskeho žánrového maliarstva 17. storočia a expozícia talianskeho maliarstva 16. a 17. storočia.

3.4 Ganymedova fontána:

Pred budovou SND stojí najkrajšia fontána v Bratislave - Ganymedova. V roku 1888 ju vyhotovil významný rodák - sochár V. Tilgner.

Námetom pre fontánu bola scéna z gréckej mytológie- únos Ganymeda na Olymp. Túto fontánu venovala mestu Prvá bratislavská sporiteľňa. Fontána je mramorová, sošky zvierat a Ganymeda sú z bronzu.

Aj Ganymedova fontána má svoju legendu:

Gustinka, dcéra bohatého mešťana, obchodníka s odevmi, bola so svojimi rodičmi na polnočnej svätej omši v Kostole sv. Martina, dnešnej konkatedrále. Zbožne sa zúčastňovala na pobožnosti, ale kdesi od obetovania ju začala obchádzať myšlienka na návrat domov. Niečo jej hovorilo, aby sa vracali nie Kapitulskou ulicou, ale aby zašli na promenádu a tadiaľ pokračovali v ceste. Podarilo sa jej v tom zmysle presvedčiť rodičov s tým, že sa chce prejsť na čerstvom vzduchu a vychutnať čaro vianočnej noci. Keď sa dostali pred Rybársku bránu, objavil sa pred prekvapenou Gustou rytier v plnej zbroji a výstroji. Mečom ukazoval na kameň pri svojich nohách. Dievčina sa zohla a veľký kameň ľahučko odvalila. A... div divúci! Spod kameňa začala vytekať krištáľovo čistučká voda. Pri tom čude sa zastavovali aj ďalší ľudia, ale rytiera, žiaľ, už nemohli vidieť. Uverili však Guste, že mala zjavenie.

Od vedenia mesta vymohli, aby na tom mieste dalo postaviť fontánu. A keďže jedného rytiera už na fontáne mesto malo - Rolanda, alebo ako sa teraz častejšie spomína Maximiliána II. - na vrchol fontány nechalo umiestniť Ganymeda sediaceho na orlovi.