Pojem demokracie v Aténach zahŕňal skutočnosť, ktorá sa značne odlišovala od nášho chápania tohto slova. Demokracia má široký záber. Aténska demokracia sa vzťahovala na oveľa širší okruh ľudí ako demokracia dnešných systémov, pokiaľ ide o reálne právomoci jej predstaviteľov a ich účasti na záležitostiach štátu. Slovo, znamenajúce "vládu ľudu", sa objavilo u Aischyla a Herodota. Definovalo zvrchovanú autoritu občanov, ktorá sa uplatňovala vo všetkých oblastiach, keďže oddeľovanie právomocí neexistovalo. Absolútnu zvrchovanosť dopĺňal princíp rovnosti, podľa ktorého každý bol schopný riadiť, súdiť a vydávať zákony. To bolo podstatou vzniku inštitúcie zhromaždenie ľudu (ecclesia), ktoré rozhodovalo o všetkom, čo sa týka života mesta. Ďalej vykonávalo prísnu kontrolu zboru vysokých štátnych úradníkov, na ktorých delegovalo na dobu jedného roka riadenie administratívnych záležitostí a vykonávanie rozhodnutí. Občan bol, samozrejme, aj členom súdov, dohliadal na uplatňovanie zákona a zasahoval proti jeho porušiteľom. Zároveň zastával úlohu sudcu a poroty, vypočúval sporné strany a vynášal rozsudky bez možnosti odvolania. Demokracia pre menšinu. Pri tejto náročnej koncepcii, kde sa občan zaväzoval k účasti na výprave, keď hlasoval za jej uskutočnenie, sa nám môže zdať, že predsa len bola vyhradená pre určitú skupinu ľudí. Ženy, cudzinci (prisťahovalci) a otroci sa nezúčastňovali na chode verejných záležitostí. Len plnoletí jedinci mužského pohlavia, narodení v Aténach, mali právo a povinnosť venovať určitú časť svojho času verejným veciam. Demokracia, výsadná záležitosť menšiny, nepodporovala kult štátu. Vyjadrovala ideál humanizmu v originálnej forme, keď občan nebol predmetom, pasívnym divákom ani profesionálnym politikom, ale uvedomelo sa stával majstrom politického života, rešpektujúcim zákon.