6. augusta roku 490 pred n. 1. perzská armáda vstúpila na Maratónsku planinu, blízko Atén. O šesť dní neskôr, tesne pred príchodom posíl zo Sparty, Aténčania vlastnou silou porazili útočníkov. Ohromujúce víťazstvo!

Rozmach Perzskej ríše narazil na odpor a víťazný boj posilnil vážnosť Aténčanov. Vďaka nemu si obyvatelia gréckych miest uvedomili svoj pôvod a príslušnosť k jednej kultúre. Pre helenistickú civilizáciu to bol medzník na ceste k dosiahnutiu jej vrcholu v 5. stor. pred n. 1.

Príčina zrážky:

Roku 499 pred n. 1. došlo v Malej Ázii k vzbure Grékov, poddaných perzského kráľa Dareia, ktorá spustila mechanizmus vedúci až k médskym vojnám. Herodotos označil faktory, ktoré zrejme boli príčinou vzbury. Samotná perzská nadvláda nezapríčinila vznik protestného hnutia, ohrozila však slobodu Grékov, ktorú v ich chápaní predstavoval človek ako občan. Okrem toho, koncom predošlého storočia, roku 513 pred n. 1. Dareios utrpel na Dunaji porážku v boji so Skýtmi. Tak sa naštrbil mýtus o perzskej neporaziteľnosti. Obyvatelia Iónie sa zjednotili v metropole Miléte a vydali sa na pochod na Sardy, hlavné mesto jednej z perzských provincií (satrapie), ktoré nakoniec podpálili. Tento čin vyvolal vlnu sympatií k povstalcom od Byzantionu až k Cypru. Pre Peržanov to znamenalo oveľa väčšie nebezpečenstvo ako nepokoje v Iónii, keďže ohrozovalo ich kontrolu nad Tráciou na severe a nad námornými prístavmi Kilíkie a Sýrie-Fenície. Dareios zasiahol vojenskou silou. V rokoch 497-496 pred n. 1. obsadil Cyprus a mestá popri morskej úžine. Povstanie Iónov bolo ohrozené. Roku 494 pred n. 1. Peržania zrovnali so zemou Milétos, zbúrali múry mesta a deportovali časť jeho obyvateľstva. Peržania roku 492 pred n. 1. potvrdili svoju nadvládu nad Tráciou a Macedóniou. Nič však nenasvedčovalo tomu, že by sa chceli pustiť do dobývania Grécka a pomstiť sa Aténčanom za ich účasť na iónskej vzbure.
Výprava roku 490 pred n. 1. bola vyjadrením úmyslu Peržanov rozšíriť zónu svojho vplyvu, zaistiť bezpečnosť svojej hranice v Egejskom mori a podporiť oddanosť perzskému kráľovstvu všade tam, kde to bolo možné. Na jej začiatku si Peržania s použitím násilia alebo bez neho podrobili Kykladské ostrovy a ostrov Euboiu. V priebehu výpravy sa však zmenil program. Dobyvatelia narazili na Hippia, bývalého aténskeho tyrana, poslaného do exilu v perzskom hlavnom meste Súzach, ktorý chcel "znovu dobyť" svoju vlasť. Zrejme pod jeho vplyvom sa Peržania v roku 490 pred n. 1.