Všetku moc a práva mali iba spartiati. Len oni mohli byť volení, aby vládli a spravovali mesto. Spartiati mohli nosiť zbraň, ale ostatné vrstvy nie. Perioikovia mali za svoju lojálnosť uznanú istú formu slobody, ale bez akejkoľvek možnosti vládnuť a dostať sa do štátnych úradov. Zaoberali sa výrobou: remeslami, obchodom, poľnohospodárstvom. Heiloti boli bezprávni otroci.
Člen spartskej spoločnosti bol celoživotne viazaný svojim stavom, ktorý bol nezmeniteľný. Z toho dôvodu boli zakázané manželstvá medzi osobami pochádzajúcimi z rôznych tried. Porušenie zákona sa prísne trestalo. Paradoxom bolo, že na 10 000 vládnucich spartiatov pripadalo 100 000 perioikov a 200 000 heilotov.
Celý spoločenský život v Sparte bol tvrdý pre všetky vrstvy. Ak spartiati zistili na novorodenom synovi nedostatky, ktoré by mu v budúcnosti bránili stať sa plnohodnotným bojovníkom, zabili ho. Od šiestich rokov chlapcov zobrali a cvičili so zbraňami. Za priestupky ich čakal tvrdý trest. Boli pripravovaní na všetky možné okolnosti boja a cvičenie malo až drastický charakter. Od dvadsatich do tridsiatich rokov bol muž aktívny vojak. Od tridsiatich rokov sa mohol venovať rodinnému životu, ale stravovať sa musel pri svojom oddieli. Oslobodený od vojenských povinností bol až v šesťdesiatich rokoch. Vo výchove spartského vojaka sa dával dôraz viac na fyzický rast než na rozvoj duševný a preto sa kultúra zanedbávala. Dôvodom sparťanského militarizmu bola snaha o nadvládu Sparty nad ostatnými štátmi, ktorá vyplývala zo silného patriotizmu. Snahy Sparťanov boli korunované úspechmi, keď dobyli okolité územia a keď bola Sparta uznaná Peloponézskym spolkom za najdôležitejšiu mocnosť z jeho členov. Spartu spravovali dvaja králi, ktorí sa vzájomne kontrolovali. Ich povinnosti boli predovšetkým vojenské. Pre občianske otázky mali zvláštnu radu, zvanú gerusia, ktorej aj oni podliehali. Rada bola tvorená 28 gerontami ( starcami ), ktorí boli všetci nad 61 rokov. Gerusia predkladala zákony ľudovému zhromaždeniu pozostávajúcemu zo spartiatov. Zhromaždenie mohlo schváliť alebo zamietnuť zákony, ale nemohlo o nich diskutovať. Avšak mohlo zvoliť každý rok 5 inšpektorov, ktorým patrila široká právomoc dohľadu nad celou činnosťou vlády a na organizáciu mesta.

Vojna

Roku 478 pred n. l. vznikol 1. Aténsky námorný spolok (Atény) a približne v tom istom období aj Peloponézsky spolok (Sparta). Po období vzájomnej nedôvery došlo k vojne medzi týmito dvoma mestami/spolkami.