referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Alojza
Sobota, 23. októbra 2021
Grécko v polovici 5. storočia
Dátum pridania: 30.11.2002 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: mondeo
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 753
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 3
Priemerná známka: 2.94 Rýchle čítanie: 5m 0s
Pomalé čítanie: 7m 30s
 
Na konci perzských vojen, po roku 477 pred n. 1. sa Grécko rozpadlo na balkánsku a egejskú časť. Centrom sa stali Atény a Sparta.

Atény

Na Atike a v Aténach sa usadil indoeurópsky kmeň Iónov. Atény boli, ako väčšina gréckych polis, založené pri mori na úpätí pohoria Hymetos. Vznikli v podstate spojením menších osád. Vzrast vplyvu Atén súvisí s rozvojom námorného obchodu. Atény sa so svojím prístavom Pireom stávajú centrom Stredomoria. Mesto zasvätené bohyni Aténe začalo bohatnúť a rozširovať sa a postupne sa zbavovalo pastierstva a roľníctva. Atény sa stali centrom Atiky, ktorá sa pretvorila na jednotný štát. Hospodárske zmeny vyústili do zmien spoločenských. Kráľa nahradila oligarchia. Tá bola tvorená bohatými a vplyvnými občanmi, ktorí mali sústredenú hospodársku moc nad mestom. Títo šľachtici sa nazývali eupatridi. Mali na správu štátu 9 archontov, zvolených spomedzi najmocnejších a najschopnejších osobností tejto triedy. Archontovia zastávali funkcie porovnateľné s dnešnými ministrami. Mali aj povinnosť vydávať zákony. Vo funkcii boli rok a potom sa stávali doživotnými členmi areopágu (najvyšší štátny orgán) a zboru eupatridov. Demokraciu v Aténach v niektorých obdobiach prerušila vláda tyranov. Nie však v dnešnom chápaní. Tyran bol panovník s absolutistickou vládou.
Aténčania pochopili nutnosť vzdelania, a preto sa deti v škole učili grécky jazyk, poéziu, matematiku, ale i gymnastiku. V Aténach prekvitalo umenie, prírodné (fyzika) a spoločenské vedy (filozofia).
Vojenská služba trvala 3 roky, od 17 do 20 rokov. Nebola však taká tvrdá, ako sparťanská. Slúžila na zocelenie tela.

Sparta

Sparta bola spočiatku jednoduchým mestečkom s roľníckym a pastierskym obyvateľstvom. Neskôr sem vpadli Dórovia a tí si ju podrobili. Dórovia boli bojovný indoeurópsky kmeň, ktorý v 12. storočí napriek nižšej úrovni civilizácie, porazil vyspelých Mykénčanov ( alebo Achájcov ) rovnakého pôvodu. Dočasné oslabenie Achájcov po Trójskej vojne a ich slabšie bronzové zbrane proti dórskym železným malo rozhodujúci vplyv na víťazstvo Dórov a ich expanziu po celom Peloponéze. Dórovia v podrobenej Sparte zaviedli systém spoločenského rozvrstvenia. Najvyššou vrstvou sa stala kasta spartiatov. Tú tvorili dobyvatelia mesta Dórovia. Stredné postavenie v spartskej spoločnosti tvorili perioikovia, obyvatelia okolia mesta, ktorí sa v dobe dobýjania Sparty postavili na stranu Dórov. Na najnižší stupeň sa dostali pôvodní obyvatelia a nazývali sa heilotmi.
 
   1  |  2  |  3    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.