V prvej polovici 4. storočia sa Sparta, Téby a Atény márne snažili o ovládnutie gréckeho sveta. Politickí teoretici, ako Aténčan Isokrates, predkladali program, ktorý by ukončil rozdelenie Grékov ovládnutím barbarov, čiže kolonizáciou Perzskej ríše. Panovník kráľovstva, ktoré Gréci považovali za barbarské, Filip II. Macedónsky, sa chopil tohto plánu. V priebehu dvoch desaťročí, v rokoch 356 až 336 pred n. 1., presadil zjednotenie miest pod svojou nadvládou, teda za cenu straty ich nezávislosti. Zapojil ich do ázijského ťaženia proti vtedajšiemu perzskému kráľovi Dareiovi III. Tento plán sa mu ale nepodarilo uskutočniť - roku 336 pred n. 1. bol zavraždený.
Po zavraždení Filipa Macedónskeho, armáda vyhlásila za kráľa jeho dvadsaťročného syna. Počas jeho dvanásť a polročnej vlády sa zmenila tvár Grécka a celého východného sveta. Po Alexandrovi nezostalo nič tak, ako to bolo predtým.

Podľa legendy bol zo strany svojej matky Olympie Achillovým potomkom a zo strany otca Filipa potomkom Herakla (Diovho syna). Alexander mal dvojitý božský pôvod a Amon, egyptský boh, ho "vyhlásil za svojho syna a prisľúbil mu ovládnutie celého sveta". Tieto dva fakty mu prisudzovali výnimočný osud a priam mu predurčovali jeho megalomanské správanie. V jeho osobnosti sa prejavoval Grék i barbar. Ako Aristotelov žiak dostal encyklopedické vzdelanie a naučil sa základom sebaovládania. Jeho vášnivosť však zapríčinila to, že podľahol prchkosti, v ktorej dokázal zabiť svojho priateľa Kleita a veliteľa Parmeniona.

Od roku 336 pred n. 1. v Macedónii dôrazne a energicky likvidoval všetkých, ktorí by ho prípadne mohli zbaviť moci. V Grécku podnikol bleskovú výpravu a zmrazil všetky nádeje na slobodu, ktoré ožili po smrti jeho otca. Vyplienil a zrovnal so zemou Téby, aby dokázal svoju veľkosť. Gréci sa odvtedy neodvážili zdvihnúť hlavy a Alexander mohol začiatkom roku 334 pred n. 1. pokojne odísť do Ázie. Bolo to pokračovanie Iliady, odplata za perzské vojny. Skôr ako dosiahol brehy Troady, Alexander hodil do mora zlatú čašu. Na pevnine zabodol do zeme svoju kopiju na znak toho, že "ju dobyl oštepom". Hneď na začiatku výpravy sa v jeho mysli usídlila myšlienka vytvoriť celosvetovú monarchiu.
V priebehu niekoľkých mesiacov si podrobil Malú Áziu. Po porážke armády satrapov na riečke Granikos "oslobodil" pobrežné mestá. V Gordione preťal uzol, s ktorým si nik nevedel poradiť, a tým si otvoril cestu k definitívnemu dobytiu Ázie. Roku 333 pred n. 1.