FRANTIŠEK JOZEF 1848 – 1916 (vládnutie)
Mal osemnásť rokov, keď sa ujal vlády. A z Habsburgovcov mal aj najväčšie predpoklady vládnuť. No nielen preto, že jeho otec arcivojvoda František Karol, brat Františka, a ďalší jeho bratia – arcivojvoda boli už na to pristarí. František Jozef bol schopný mladík. Už ako žiaka ho kládli za vzor pre jeho usilovnosť a svedomitosť. Dôraz dávali na jeho vojenskú výchovu – štrnásťročný bol plukovníkom a velil regimentu. Jeho ctižiadostivá matka Žofia Bavorská ho od malička vychovávala ako budúceho panovníka. Keď sa však ním stal a v krvi utopil revolúciu, po nej dal politických protivníkov uväzniť, popraviť a vyhlásil výnimočný stav, stal sa nenávideným vládcom. Avšak po revolúcií v roku 1848 už nebolo návratu k starým časom. Systém sa v mnohom zmenil. Zreorganizovala sa správa, funkcie v nej boli prístupné aj meštianstvu, reformám sa nevyhlo hospodárstvo ani armáda. Za vlády Františka Jozefa stratila monarchia bohaté Lombardsko, utrpela porážku od Pruska, musela pripustiť rakúsko-maďarské vyrovnanie, čiže oveľa voľnejšie spojenie súštátia. Územný zisk zaznamenala iba jediný, aj to veľmi problematický: nepoddajnú Bosnu a Hercegovinu. Po prvom období zmien nastalo v habsburskej ríši ďalšie obdobie stagnácie. Cisár nechcel pripustiť nijaké zmeny. Jeho priam chorobná precíznosť a poriadkumilovnosť celé desaťročia dokázala udržať pod pokrievkou narastajúce ťažkosti mnohonárodnostnej monarchie. František Jozef umrel osemdesiatšesťročný.
CISÁROV NEVĎAK
Slovenskí povstalci z rokov 1848 –1849 stáli na cisárovej strane, avšak jeho vďaky sa nedočkali. Slovenských politických predstaviteľov prijal síce dva razy, ale ich návrhov na štátoprávne usporiadanie sa neujal. Keď v roku 1878 prišla do Viedne delegácia so žiadosťou obnoviť činnosť Matice slovenskej, František Jozef odmietol stretnúť sa s ňou. V roku 1894 rovnaký osud postihol aj žiadosti slovenských evanjelikov.
PRACOVITÝ A NENÁROČNÝ
František Jozef vstával ráno o pol štvrtej. Raňajky mával len skromné. Po nich sa hneď púšťal do práce. Jeho práca, to boli predovšetkým hromady spisov. Čítal ich, dopĺňal poznámkami, podpisoval. Ak v nich zostalo pol strany voľnej, odtrhol ju a odložil. Aj obed mával skromný – zvyčajne polievku a kúsok hovädzieho mäsa so zeleninou. Podávali mu ho v pracovni na písacom stole. Iba večera sa skladala z niekoľkých chodov. Líhal už o deviatej a spával na železnej posteli. Mal len niekoľko oblekov a jediný kožuch. Jeho vášňou boli uniformy a poľovačky. Zväčša sa obliekal do uniforiem, ktoré podostával od zahraničných diplomatov. Na poľovačky často chodieval na Slovensko.
O FRATIŠKOVI JOZEFOVI A JEHO DOBE V DÁTACH
- František Jozef sa narodil 18. augusta 1830 vo Viedni
- Na trón nastúpil 2. decembra 1848
- Dňa 14. apríla 1849 na krajinskom sneme v Debrecíne vyhlásili Uhorsko za nezávislé a Habsburgovcov zvrhnutých z trónu. Ľudovíta Košúta zvolili za guvernéra Uhorska
- Dňa 13. augusta 1849 utrpelo maďarské vojsko porážku pri Világoši (Siria v Rumunsku). Povstanie pomohla potlačiť ruská armáda.
- Dňa 22. júla 1866 sa pri Lamači neďaleko Bratislavy odohrala posledná bitka prusko-rakúskej vojny.
- V roku 1867 podpísali rakúsko-maďarské vyrovnanie. Františka Jozefa korunovali za uhorského kráľa.
- František Jozef zomrel 21. novembra 1916 vo Viedni.
